tridsať rokov je z hľadiska ľudského života nesmierne veľa, no pre existenciu našej planéty zanedbateľná veličina. A predsa teraz hľadíme do krátkodobého horizontu a ten nám neprináša peknú vyhliadku. Snívame o cestách na vzdialené planéty, uvažujeme o umelej inteligencii zlepšujúcej náš komfort a zatiaľ sa nám hromadia veľké problémy. Už nie tisícročia ani storočia, ale možno tridsať, štyridsať, päťdesiat rokov a prídu zmeny dosiaľ ukryté v karaváne mračien, ktoré sme nechceli a stále nechceme vidieť. Ľudia si potrebujú zosobniť každý boj, či už to bol ten za ľudské (Martin Luther King) a zvieracie práva (Dian Fossey), upozorňovanie na klimatické zmeny (Greta Thunberg) a teraz sa potrebujeme stotožniť s tým, čo nám rozpráva jeden z najpovolanejších svedkov nášho úpadku. 

David Attenborough počas svojho profesionálneho pôsobenia v pozícii prírodovedca, dokumentaristu a televízneho producenta dokumentárnych snímok, videl na vlastné oči drastický úbytok divokej prírody a zažil zdevastujúce dopady ľudskej činnosti na ekosystém našej planéty. Dnes má deväťdesiatštyri rokov a s veľkou vďačnosťou sa pozerá späť do minulosti, v ktorej sedem dekád mohol vykonávať expedície do neprebádanej divočiny. 

peluje na politikov, manažérov, biznismenov, ale aj na obyčajných ľudí, aby zabránili katastrofe v podobe miznúcej prírody, ktorú chce zachovať pre ďalšie generácie. Aby ju videli nielen z učebníc, múzejných exponátov, zoologických záhrad a z prírodovedných dokumentov, ale mohli sa v nej aj voľne pohybovať. Hrozí nám však oveľa viac. Stratou tejto rozmanitosti, v ktorej je všetko svojou prepojenosťou od seba závislé, sa naruší celý systém fungujúci po miliardy rokov. Dokážeme tomu ešte vôbec zabrániť?

z kina do divočiny

Príroda vytvára úchvatné predstavenie, v ktorom nechýba napätie, konflikty, boj o prežitie, ale ani láska, rodina, spolupatričnosť a vytvára nekončiaci sa kolobeh života a smrti. My ľudia sme súčasťou tohto príbehu. Zábery z prírodných dokumentov môžu fascinovať, ale aj vytvoriť zdanlivý obraz, že bujnejúca vegetácia je okolo nás. Tento svet vymiera a už z neho veľa nezostalo. David Attenborough vo svojom najnovšom dokumente A Life on Our Planet rozpráva, že každé dieťa si začne vo veku štyroch či piatich rokoch uvedomovať, že žije vo väčšom celku, než je iba rodina. Postupne sa jeho vedomie rozrastá o poznanie zo svojho okolia, a to sa rozširuje o ďalšie a ďalšie prostredia – kraj, okres, mesto, štát, krajiny, svetadiely, planéta, slnečná sústava, galaxie... Stáva sa súčasťou sveta, v ktorom žije a ktorý sám ovplyvňuje. 

„Už pred dvadsiatimi rokmi však v dokumente State of Our Planet varoval pred blížiacou sa ekologickou katastrofou.“