sir Attenborough natočil svoj posledný film vcelku umne. Väčšinou krásne zábery prírody sa striedajú s presvedčivo rozprávajúcim charizmatickým 93-ročným mužom, ktorý rozvážne vyslovuje naliehavé posolstvo. Cieľom tej krásy je varovať nás. Pretože my ľudia tú krásu ničíme. Po celom svete sa nepozorovane odohráva skutočná tragédia našej doby, ktorou je miznutie divokej prírody na našej planéte. Alebo, povedané trochu vedeckejšie, je ňou ľudstvom spôsobovaná strata biodiverzity.

Na Attenboroughovom varovaní je pozoruhodné to, že pre drvivú väčšinu divákov je zbytočné. Nie preto, že by ho nechceli počuť. Práve naopak, chcú ho počuť a chcú, aby ľudstvo bralo varovanie celebrity vážne. Takýto postoj je súčasťou dnešného mainstreamu. Väčšina ľudí čítajúcich noviny si dnes myslí, že ľudstvo sa vlastnou vinou ženie do ekologickej a klimatickej záhuby. Z toho, čo sa píše a hovorí v médiách, ani veľmi iný pocit mať nemôžu.

Diváci sú teda väčšinou stotožnení s hlavným posolstvom filmu skôr, než ho vidia. Film ich len utvrdí v tom, čo vedeli už predtým – a také veci sa nám zvyknú páčiť. Tento film navyše pôsobí dojmom, že je relevantným príspevkom do debaty. Predsa len, dokumentárny film mimoriadne známeho a slávneho prírodovedca…

triky

Lenže A Life on our Planet nie je dokumentárny film. Je to osobná výpoveď jedného človeka sprevádzaná obrazovým materiálom. To, čo počujeme, nevyplýva z toho, čo vidíme. Zábery sú vyberané tak, aby ilustrovali hovorené slovo a často to robia dosť zavádzajúcim spôsobom. Výborný príklad tejto techniky ponúkajú už prvé scény.