v roku 1999 sa objavila v odbornej tlači publikácia Dala Schenka, ktorá otočila naše konzervatívne vnímanie imunitného systému o 185°. Vakcína, ktorá obsahovala informáciu o bielkovine hromadiacej sa v ľudskom mozgu, dokázala stimulovať imunitný systém myšiek. Vyprodukované protilátky vstúpili do ich mozgu a vyčistili bielkovinový odpad, ktorého hlavnou zložkou bol amyloid beta – bielkovinová popstar výskumu alzheimera. Našťastie si mozog potrpí na separovanie odpadu, čo uľahčilo prácu amerického tímu odborníkov.

Až do tej chvíle sme žili v dogmatickom prostredí, kde dominovalo presvedčenie, že mozog je dokonale chránený pred imunitným systémom. Keď profesor imunológie Michal Novak presviedčal investorov, aby podporili jeho koncept vývoja vakcíny proti Alzheimerovej chorobe, všetci sa mu smiali. Odborníci varovali investorov, aby do projektu nevkladali veľké nádeje. Protilátky predsa prenikajú do mozgu len vo veľmi malých množstvách. Tak ako by mohli vyliečiť ochorenie, ktoré devastuje milióny nervových buniek? Nemožné!

Schenkova publikácia toto vnímanie zmenila a odštartovala preteky, kde na víťaza čakala rozprávková odmena. Za dve dekády vstúpilo do klinického skúšania niekoľko desiatok terapeutických protilátok a za hrsť vakcín, ktoré mali ambíciu liečiť ľudskú demenciu. Lenže účastníci pretekov odpadávali pre slabé výsledky. Veľké farmaceutické firmy zatvárali celé oddelenia, keď utratili miliardu dolárov bez uspokojivého výsledku. Už sa zdalo, že terapia využívajúca plody imunitného systému je na odstrel, ale objavil sa aducanumab. 

nechajme rozprávať ľudské telo

Aducanumab je ľudská protilátka, ktorú vyprodukoval vo svojom tele jeden zdravý dlhožijúci dobrovoľník. Hypotéza vedeckého tímu švajčiarskej firmy Neuroimmune bola postavená na veľmi logických základoch. Predpokladali, že ľudské telo je schopné vyrábať protilátky, ktoré dokážu uchrániť mozog pred amyloidovým nákladom, a predchádzať tak Alzheimerovej chorobe. Analyzovali krv niekoľkých darcov a spomedzi viacerých kandidátov si napokon vybrali jednu protilátku. Prečítali jej genetický kód a preniesli ho do výrobného procesu. Vďaka tomu ľudské telo nahradili objemné bioreaktory produkujúce kilogramy protilátky.

Prezentácia výsledkov aducanumabu pútala pozornosť od začiatku. Firma Biogen, ktorá protilátku dotiahla do klinického skúšania, vytvárala zo svojho produktu celebritu, o ktorej sa rozprávalo v dobrom i zlom. Ich vystúpenie na konferencii o Alzheimerovej chorobe vo francúzskom Nice prilákalo 2 500 priaznivcov základného a klinického výskumu. Čo by za takú fanúšikovskú základňu dali niektoré naše elitné futbalové kluby! A hoci organizátori s úľubou menia prednáškové miestnosti na mraziarenské boxy, počas prezentácie diváci nemali čas vychladnúť. Výsledky boli až podozrivo pozitívne, čo vyvolalo miernu skepsu odborníkov. Čierno-biele výsledky sú vo výskume Alzheimerovej choroby veľmi zriedkavé, najmä pokiaľ ide o testovanie lieku.