často ide o menej závažné prejavy, ktoré pacienta síce znepokojujú, no dramaticky nezhoršujú jeho celkový stav. Patríme k štátom s jedným z najvyšších počtov návštev u lekára v priebehu roka, a preto je vysoko pravdepodobné, že pacient s takýmito aj menej závažnými ťažkosťami navštívi lekára. Niektorí pacienti sa dajú vyšetriť svojím praktickým lekárom, iní navštívia pohotovosť, či dokonca urgentný príjem niektorej z nemocníc radšej večer, aby nečakali.
Väčšina týchto návštev má banálny podklad a pacient skôr ako lieky potrebuje počuť názor lekára a upokojiť. Zdravotníci sú týmito výkonmi preťažovaní a z mnohých rozhovorov s kolegami viem, ako veľmi ich to demotivuje a unavuje. Pacient však vyhľadáva lekára preto, že si nevie poradiť, má obavy a cíti potrebu konzultovať svoj stav, poradiť sa a niekedy tiež vyrozprávať sa. Po pravde, je nutné povedať, že pacienta takému správaniu naučil systém. A tiež mu v rámci výchovy k zdraviu ustavične v kampaniach pripomíname, že ak cíti tŕpnutie končatiny, má prísť, lebo môže mať cievnu mozgovú príhodu, ak cíti tlak na hrudníku, tak môže mať infarkt. Do toho prišla vakcinácia so zbierkou často bizarných a neuveriteľných pseudonásledkov a s mnohými vystrašenými ľuďmi v čakárňach.
Zavedenie poplatkov dokáže veľmi efektívne nastaviť bariéru, aby pacient neprišiel. No funguje to najmä u tých, ktorí chodievajú na vyšetrenie nie dvanásťkrát ročne, ale dvanásťkrát za mesiac. Politici navyše poplatky nemajú radi, a to nielen pri testoch na covid-19.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.