vo svojom „programe“ strana „tézu“ ďalej rozviedla slovami: „Vodu, elektrinu, plyn či pôdu, ktorú dnes vlastnia cudzinci, vrátime národu!“ Pre korektnosť sa žiada dodať, že išlo o stranu, ktorá je najotvorenejšie fašistická. Pre úplnosť treba doplniť, že pod heslo by sa s väčšími či menšími okolkami zrejme podpísal ktorýkoľvek subjekt z národnosocialistického spektra.
Pokrikom o zoštátňovaní populista stavia na istotu. Myšlienka štátneho vlastníctva energetických podnikov v časti voličstva útočí na jeden z najnižších pudov: „cudzím vezmeme, našim rozdáme“ a zároveň pracuje s hlboko zakoreneným mýtom: „prečo by štát predával sliepku, keď môže predávať (zlaté) vajcia?“
Súčasná diskusia o predaji podielu EPH v Stredoslovenskej energetike maďarskej štátnej skupine MVM otázku otvára nanovo. Mal by štát podnikať v energetike?
zoštátnenie firiem nezlacní energie
Spomínaný bilbordový návrh na zoštátnenie energofiriem je nezmyslom minimálne z dvoch dôvodov: odkúpenie stopercentných podielov veľkých energetických firiem by bolo pre štát extrémne nákladnou investíciou bez rozumnej perspektívy návratnosti a lacnejšie energie by domácnostiam určite neprinieslo.
Podľa analýzy INESS z roku 2017 je zoštátňovanie strategických podnikov, o ktorom fašisti tárali už pred voľbami v roku 2016, otázkou miliárd eur. Ak za „strategické podniky“ budeme považovať Slovenské elektrárne, Západoslovenskú energetiku, Stredoslovenskú energetiku, Východoslovenskú energetiku a Slovenský plynárenský priemysel, podiely v týchto podnikoch štát v minulosti predal dokopy za 4,2 miliardy eur. Po úprave o infláciu to predstavuje viac ako šesť miliárd eur. Ak by sa nálepka „strategické“ ocitla aj na ďalších energetických firmách, konečný účet by bol, samozrejme, ešte mastnejší.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.