lockdown je nepochybne výrazným zásahom do našich životov. Mení rytmus dní a ešte výraznejšie mení rytmus večerov. Alebo inými slovami: mení spôsob práce a mení aj spôsob relaxácie. Oddych a naberanie nových síl je pritom nesmierne dôležitou a netriviálnou súčasťou našich lockdownových životov. Ak človek nemôže robiť to, čo robí vo voľnom čase najradšej, tak kde nič, tu nič môže odrazu prepadnúť nude, smútku a fakt dosť blbej nálade.

Lenže nemožnosť venovať sa naplno svojmu obľúbenému spôsobu zimných večerov nemusí byť vždy len na škodu. Obmedzenia občas predstavujú príležitosť spomenúť si na to, že nie sme len tým človekom, na ktorého sme zvyknutí – že sme aj niekto iný alebo by sme aspoň občas chceli a mohli byť. V nedobrovoľnom uzatvorení môžeme všeličo dobrovoľne otvoriť.

štefan Hríb Youtube a perkelt

Lockdowny začínam neznášať. Musíme počas nich zatvárať .klub pod lampou, čo sú nové a nové straty, finančné aj ľudské, a nemôžeme sa stretávať s tými, ktorých máme radi. Ale nakoniec som si našiel spôsob, ako to zmysluplne prežiť.

Najdôležitejšie bolo, že som nanovo objavil youtube. Do pandémie som tento kanál bral ako odkladisko menej významných videí. Ale zistil som, že to bol jeden z mojich najväčších omylov. Youtube je, samozrejme, plný priemeru a prázdnoty, ale ak si človek dá trochu námahy, nájde na ňom absolútne skvosty. 

U mňa sa to začalo zadaním dvoch kľúčových výrazov: „kvantová fyzika” a „Richard Rohr”. Bolo to na jar minulého roku a odvtedy som bol obdarený nielen priehrštiami pozoruhodných prednášok, diskusií, prezentácií a postrehov, ale najmä vhľadom do vecí, ktoré som vôbec nevnímal. Nedávno bol v Bratislave nobelista Kip Thorne, mali sme ho aj Pod lampou a bolo to skvelé. Ale na youtube nájdete okrem Thorna aj Feynmana, Hawkinga a ďalších velikánov. Tie ich prednášky, konferencie a diskusie o tom, čo je to vlastne elementárna častica a ako zázračne funguje tento svet, mi vzali mnoho nocí, ale veď o to v lockdowne ide.

Podobne to bolo po vložení výrazu „Richard Rohr”. Tento františkánsky mních vydal prelomové knihy (Padanie nahor, Univerzálny Kristus, Božský tanec), a youtube mi to ešte podčiarkol jeho živými prednáškami. Ale Rohr bol pre mňa iba vstupom do omnoho širšieho sveta mystikov. Zľakli ste sa? To len preto, že slová občas klamú. Mystici nie sú ľudia, čo vidia iné, zázračné veci. Vôbec nie. Oni vidia presne to isté čo my, len trochu iným pohľadom. Boha aj jeho absenciu, ľudské výšky aj zlyhania, nezmyselnosť bytia aj jeho krásu. Úplne to premenilo môj pohľad na kresťanstvo aj iné duchovné prúdy.