Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vianočná zbierka pre seniorov. Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?

.michal Oláh .spoločnosť .spoločnosť

Čo spája exprezidenta Andreja Kisku, Luciu Paškovú, Janu Galatovú, Silviu Slobodovú a pár ďalších slovenských podnikateľov? Úspešné charitatívne projekty. Ich príbehy sú v čomsi podobné. Dotyk s chudobou, chorobou či samotou pochopili ako výzvu a odpovedali pomocou. Janka so Silviou ju rozdávajú v krabiciach od topánok.

Vianočná zbierka pre seniorov. Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? BORIS NÉMETH Zakladateľka zbierky „Koľko lásky sa zmestí do krabice topánok?“ Janka Galatová (vpravo) s najbližšou spolupracovníčkou Silviou Slobodovou vyzbierali za štyri roky už 100 000 balíkov pre seniorov.

za štyri roky ich prerozdelili už stotisíc. Začalo sa to nenápadnou facebokovou výzvou tridsiatničky Janky Galatovej, ku ktorej sa po týždni pridala o rok mladšia Silvia Slobodová. O profesionálnej sociálnej práci či organizovanej charite dovtedy nič nevedeli. Obe stále živí biznis. Silvia pomáha Slovákom zakladať firmy v USA a Janka popri podnikaní s výrobou nábytku pracuje ako ekonómka v rakúskom pivovare. Obe vyštudovali manažment a strávili vyše polovicu dospelého života v zahraničí. Ich iniciatíva „Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?“ je obdivuhodný projekt: charitatívna zbierka určená desaťtisícom seniorov, ktorí žijú v zariadeniach sociálnych služieb. 

vyhrať jeden deň navyše

Všetko sa začalo Jankinou bolesťou a ľútosťou. Zažívala ju pri návštevách onkologicky chorej mamy v nemocnici, kde stretávala osamelých mužov a ženy. „Udieral mi do očí pohľad na spoluležiacich, lebo niekedy ich bolo aj šesť na izbe a najmenej traja-štyria z nich boli vo vysokom veku. Vždy sa našli minimálne dvaja, za ktorými nikto nechodil a ich stolíky boli stále prázdne. Mama bola niekedy aj šesť týždňov v nemocnici, tak som mala možnosť vidieť, že za ten čas tam určite nikto nebol,“ rozpráva Janka.

„Keď som mame niečo priniesla, samozrejme som ponúkla aj ich, veľmi mi ich bolo ľúto.“ Pýtala sa sestier, či za nimi niekto chodí, ale hovorili, že nie, pretože sú zo sociálnych zariadení a asi nikoho nemajú. „Bol to pre mňa šok. Tá predstava, že by takto dopadli moji rodičia, bola hrozná,“ opisuje pocity, ktoré ju priviedli k prvej facebookovej výzve na zozbieranie darčekov pre niekoľkých osamelých seniorov.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite