Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Paradoxy fotografických obrazov Borisa Németha

.boris Németh .štefan Opavský .spoločnosť .fotografia

V súčasnej dokumentárnej fotografii sa stalo pravidlom, že pre zrozumiteľné vnímanie fotografického obrazu je takmer vždy nutné brať do úvahy kontext, ideový rámec, voči ktorému fotografiu interpretujeme, posudzujeme a chápeme.

Paradoxy fotografických obrazov Borisa Németha BORIS NÉMETH Boris Németh: Reykjavík, Island 2016.

môže ísť o kontext viažuci sa na určitú udalosť (miesto a čas, kde fotografia vznikla), kontext historický, politický či kontext inej tvorby autora. Doterajšie dielo Borisa Németha možno bez nároku na úplnosť, ale zároveň bez obáv o prílišné zjednodušenie označiť za fotografické stvárňovanie slovenskosti a slovenskej (ne)európskosti občanov tejto krajiny v ich geograficko-politickom priestore. Inými slovami, Németh zobrazuje, nezriedka s úsmevným a zároveň trpkým nádychom satiry, úsilie o hľadanie politickej identity. S dôrazom na prívlastok politickej. Nie je pritom podstatný pôvod vzniku jednotlivých fotografií: v početných publikáciách a na výstavách sa často vyskytujú snímky zhotovené v rámci umeleckých projektov vedľa fotografií, ktoré vznikli spravodajským pokrývaním udalostí v rámci Némethovej profesie fotoreportéra kritického týždenníka. Politickým pohľadom sú však nasiaknuté vždy.

Boris Németh: Levický jarmok, Slovensko 2016.BORIS NÉMETHBoris Németh: Levický jarmok, Slovensko 2016.

mojžiš číta Németha

Ostatný projekt Borisa Németha sa od tejto celoživotnej línie odkláňa, hoci používa množstvo starších fotografií a do určitej miery má do činenia i s témou identity. Realizovaný bol v podobe novembrovej výstavy s názvom Paradoxy fotografických obrazov Borisa Németha v bratislavskej Galérii Medium, ktorá bola zaradená i do programu Mesiaca fotografie, a rovnomennej publikácie. Autor textu, výtvarný teoretik Juraj Mojžiš, v nej Némethove fotografické obrazy, ako ich on sám nazýva, číta inak, než doposiaľ činili jeho predchodcovia. Jeho text sa usiluje o všeobecnú syntézu Némethovej fotografickej práce a je vskutku bohatou intelektuálnou potravou, vyžadujúcou sústredené a opakované čítanie. Mojžiš vzťahuje Némethove fotografie k historickému spoločenskému kontextu i osobnej skúsenosti verejného intelektuála. Pri interpretácii sa opiera o hojne citovanú Svetlú komoru Rolanda Barthesa z roku 1980 i menej známe teoretické texty, ale pre pochopenie Némethovho vizuálneho jazyka o to dôležitejšie, ako napríklad Poetiku kompozície ruského semiotika Borisa Uspenského či práce francúzskej historičky fotografie a zakladateľky fotografickej genetiky Monique Sicardovej (a okrem nich mnohých ďalších). 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite