ľudia sú stále náchylní venovať pozornosť témam, ktoré majú za cieľ odpútať našu pozornosť alebo budovať imidž politikov.  A väčšina z nás im na to skočí ako včela na med a dokonca tieto témy dookola diskutujeme, čím im pridávame len viac a viac pozornosti.

V pozadí však ostávajú neriešené témy, ktoré sa nedostanú do titulkov médií alebo na tlačovky politických lídrov. Uniká nám tak čas a hlavne vytvárame prostredie, v ktorom je ľahké byť apatickým. Ľahko sa môže stať, že v krátkom čase sa už nebude nikto zamýšľať nad zmenami, ktoré prinesú výsledok v čase a zostaneme uväznení v krátkodobých a nepodstatných témach.

Pritom Slovensko má v historickej pamäti obdobia, keď sme sa dokázali zmobilizovať a prísť s dôležitými riešeniami. Netreba ísť ďaleko, najlepším príkladom je „post-mečiarovské“ Slovensko, ktoré sa z čiernej diery Európy prepracovalo na príklad reformnej krajiny, do ktorej sa chodili učiť a inšpirovať nielen ľudia z Európy. Preto verím, že Slovensko ako krajina má obrovský potenciál a stačí, keď jej niekto ukáže cestu a smer k zvládnutiu aj ťažkých prekážok.