pokúšať sa o predikcie v akomkoľvek odvetví je samo osebe ťažký žáner. V situácii, ktorej kľúčovým definičným znakom je nepredvídateľnosť, je to fantastika. A v odvetví, akým je energetika, ide o číru obskúrnosť. Posledné mesiace roka 2021 a zotrvačná sila dlhodobých trendov však dávajú aspoň tušiť, ktoré témy zostanú na stole aj nasledujúcich 365 dní. Ak ich neprevalcujú iné.

plynári zvedú bitky

Základnými pojmami v európskom energetickom žargóne sú „ambície“ a „ciele.“ K novému roku 2022 sa neviaže žiaden z najdôležitejších záväzkov. „Míľnikom“ má byť predovšetkým rok 2030, dokedy majú štáty EÚ dosiahnuť 55-percentné zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou z roka 1990, následne rok 2050, ku ktorému sa viaže „vízia“ uhlíkovej neutrality. 

V súvislosti cieľom pre rok 2030 politici a energetici posledné mesiace intenzívne diskutujú o legislatívnom balíku „Fit for 55“, ktorý je súborom mnohých návrhov na revíziu existujúcich predpisov EÚ, ako aj propozícií úplne nových „iniciatív.“ Hoci návrhy zasahujú do mnohých (nielen) energetických oblastí, obzvlášť netrpezlivo na jeho finálnu verziu čakajú plynári. 

Práve „Fit for 55“ ruka v ruke s „taxonómiou“ Európskej komisie, ktorá ovplyvní investičné toky v najbližších rokoch, totiž určí ďalší osud zemného plynu v Európe. Hoci časť krajín vrátane Slovenska dáva jasne najavo, že v „prechodnom období“ v taxonómii so zemným plynom počíta (rovnako ako s jadrom), tradičný fosílny zdroj to v EÚ zďaleka nemá vyhrané. Rok 2022 môže pre plynárov priniesť rozhodujúce bitky.