Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Esej: Povinné očkovanie a demokracia

.matej Barta .spoločnosť .esej

Vypuknutie pandémie koronavírusu na konci roku 2019 bolo (a stále je) pre drvivú väčšinu populácie neočakávanou – a o to ťažšou – skúškou. Životy ľudí sa zmenili prakticky zo dňa na deň a rovnako rýchlo si spoločnosť musela zvyknúť na nový štandard.

Esej: Povinné očkovanie a demokracia BORIS NÉMETH 24. júl 2021 Bratislava: Ľudia pred parlamentom protestujú proti vládnym opatreniam a očkovaniu.

tak ako každá kríza, aj pandémia koronavírusu má svoje špecifiká. Jedným z najvýraznejších je problematika vakcinácie proti vírusu, respektíve jej (ne)povinnosť. Spoločenská debata, ktorá okolo tejto témy vznikla, vtiahla nielen vedeckú obec, ale aj laickú verejnosť. Voľky-nevoľky sa virológovia, matematici a analytici zrazu ocitli na pomyselnom fóre spolu s každým jedným z nás. Zatiaľ čo v prvej spomenutej skupine dominuje náklonnosť k myšlienke očkovania čo najväčšej časti populácie, druhá spomenutá skupina je názorovo rôznorodá. Prvá časť tejto eseje stručne zhrnie súčasnú spoločenskú diskusiu o vakcinácií a ukáže, že kontroverzná časť tejto debaty sa nachádza skôr na filozofickej než na empirickej rovine. Druhá časť bude nadväzovať na závery predošlej časti a prejde na rovinu abstraktnejších argumentov o ľudskej slobode a demokracií. Záver eseje prevezme myšlienkový experiment Karla Poppera o paradoxe tolerancie v snahe odpovedať na otázku, či môže byť povinné očkovanie v demokratických spoločnostiach pokladané za nevyhnutné.

Ešte pred samotnou analýzou (povinného) očkovania a demokracie je potrebné definovať, o akom type demokracie a akom type očkovania hovoríme. Napriek tomu, že väčšina ľudí na Slovensku si dnes pod demokraciou predstaví približne to isté, význam slova „demokracia“ a to, ako je vnímané, sa líši v závislosti nielen od časového obdobia, ale aj geografického miesta na Zemi. Väčšiu časť ľudskej histórie malo totiž slovo „demokracia“ negatívnu konotáciu. Obrat k pozitívnemu vnímaniu nastal až koncom 19. storočia. Napriek tomu, že v súčasnosti je toto pozitívne vnímanie relatívne rozšírené, stále nájdeme variácie medzi tým, čo demokracia predstavuje na rôznych miestach na Zemi. Ako upozorňujú politológ Thomas Koelble a antropológ Edward Lipuma, na mnohých miestach v postkoloniálnom prostredí existuje demokracia skôr v decentralizovanej forme, ktorá sa odlišuje od centralizovanej formy, ktorú poznáme v západnom svete. Je preto dôležité ozrejmiť, že pre účely tejto eseje bude demokracia braná vo svojej forme, ktorú vidíme v Európe a Severnej Amerike.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite