dnešná vojna Ruska proti Ukrajine vzbudila komentáre hovoriace o prekvapení, šoku, sklamaní, potrebe zmeniť postoje aj o tom, že strašidlo studenej vojny sa vracia. Ak je dnešné ruské konfrontačné správanie vnímané na Západe ako dôvod na prehodnotenie doterajších východísk, môže to spätne vypovedať o zložitých a dlhodobo pestovaných sebaklamoch, pravdaže, s prispením tradičného ruského umenia v zavádzaní. 

V podobných okamihoch je prospešné opätovne si pripomenúť niektoré skúsenosti a fakty. Mali by sme prihliadnuť nielen na skúsenosť studenej vojny (tej niekdajšej), ale aj hlbšie do histórie – tej ruskej a tej západnej, pretože bez poznania seba, tzn. aj svojich omylov, nebudeme vedieť dostatočne prečítať správanie oponenta. Poznamenávam, že pod „Západom“ tu budem rozumieť aj Slovensko s príslušnými kvalifikáciami či hendikepmi. Západné mispercepcie sú preto aj naše, hoci v detailoch sa môžu líšiť. 

útek do iracionality

Ruský básnik a diplomat z 19. storočia Fjodor I. Ťuťčev sa príznačne, a nie jediný, vyjadril o Rusku ako o niečom tak zvláštnom a vymykajúcom sa bežným mieram posudzovania, že ho nemožno postihnúť rozumom: „len veriť v Rus, len to ti zostáva“. Je zrejmé, že tu nejde len o problém pre západné vnímanie, ale aj pre samotných Rusov.