to je len zlomok z toho, čomu v súčasnosti čelí bežný človek okrem povinností a starostí každodenného života. Aj keď si to zdanlivo nepripúšťa alebo si to nechce pripustiť nemôže sa len tak jednoducho vymaniť zo sveta, ktorého je súčasťou. Vojna na Ukrajine sa dotýka nás všetkých. Situácia je ťažká na každom „fronte“. Nečudo, že ľudí čoraz viac ovláda strach, neistota a vedú na pozadí svetských udalostí vlastný boj.

Po počiatočnej veľmi silnej vlne euforickej humanitárnej a inej pomoci a vlne solidarity, ktorej sme boli na Slovensku v posledných týždňoch aktérmi a svedkami (a možno stále sme), príde prebudenie do reality (ak sa tak ešte nestalo.) Existuje aj fenomén, ktorý sa nazýva kultúry šok. Hoci sa o ňom hovorí len málo, pociťujeme ho (prípadne ešte len pocítime) na vlastnej koži. Nemusí to byť ani tak doslova kultúrny šok, skôr je to šok zo zmeny. Má niekoľko fáz, ktoré by sa dali úplne laicky zhrnúť do troch bodov, tými sú eufória, frustrácia spojená s krízou a akési „vytriezvenie“.

AP Photo/Leo Correa

V praxi to znamená napríklad aj to, že ružový obláčik, ktorý sa vznášal nad prvotným úprimným aktom všemožnej pomoci Slovenska pre Ukrajinu, najmä medzi bežnými ľuďmi, stmavne - až zostane úplne čierny. Zaprší z neho a potom sa proste rozplynie. Slováci prejavujú voči Ukrajincom veľa spolupatričnosti. Celkom dobre ich akceptujú. Niektoré prieskumy tvrdia, že Ukrajinci sú pre Slovákov dlhodobo najakceptovateľnejší spomedzi cudzincov. Odborníci si to vraj ani nedokážu vysvetliť, ale údajne je za tým pomerne blízka kultúra aj jazyk. 

„Každý vojnu prežívame po svojom. No sme v nej všetci spoločne. “

Po každej eufórii, aj tej, ktorá sa spája s pomocou, prichádza frustrácia a s ňou kríza. No až po nich môže prísť skutočné „vytriezvenie“, teda zmierenie so situáciou, v ktorej sa nachádzame s vedomím, že ju zvládneme. Spočiatku sa každý poteší, že môže pomôcť a priložiť ruku k dielu, no napokon prežije z haldy aktívnych humanitárnych aktérov len to povestné zdravé jadro, na ktorom všetko stojí a padá, a ktoré to nikdy a za žiadnych okolností nevzdáva. Zdá sa, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktorú rozprúdil Vladimir Putin a jeho šialení vyznávači, by mohlo byť toto jadro na Slovensku naozaj silné. A zrejme aj bude. No nie je to len o pomoci Ukrajincom, je to o každodennom živote a vzájomnej interakcii.

Ukrajinci tiež prežívajú z celej tejto situácie poriadny šok. Po príchode na Slovensko najprv cítia úľavu, že utiekli pred vojnou. Tešia sa, že sú v bezpečí, že majú čo jesť, piť, že majú kde nocovať. Lenže aj oni časom zistia, že v novom prostredí, kde je všetko cudzie, veci nejdú tak hladko ako sa spočiatku zdalo, že pôjdu.