na Slovensku z ktorejkoľvek informácie o násilí, ktorá uzrie svetlo sveta, urobíme „šokantnú“ pikošku hodnú titulky bulvárneho časopisu. O to viac, ak ide o mediálne známu osobnosť a samozrejme to platí aj v prípade, keď je reč o svetoznámych ľuďoch. Téma násilia páchaného na ženách sa dostáva do popredia, nie však pre alarmujúce čísla obetí, v dôsledku pandémie a lockdownov či vojne na Ukrajine plnej ruských zverstiev. Dôvody sú, zdá sa, iné, neraz zvrátené.

čísla a definície plné hrôzy

Jedna z piatich žien v EÚ, každá štvrtá na Slovensku a minimálne raz za život – taká je bilancia násilia páchaného na ženách ich manželmi a partnermi (aj intímnymi). To vo všeobecnosti nemá len jednu podobu. Okrem fyzických násilných útokov číhajú na ženy psychické, sexuálne či ekonomické hrozby. Spoločným menovateľom hrôz je však len jedno jediné, ujma či zranenie. To môže násilník spôsobiť žene aj vyhrážaním sa týmito činmi, zastrašovaním, obedmezovaním slobody, pričom sa to týka verejného aj súkromného života. Násilie páchané doma za zatvorenými dverami je pritom oveľa častejšie ako násilné činy na verejnosti. 

Existujú rôzne definície násila páchaného na ženách. Každá však znie rovnako hrozivo. Čo asi prežíva žena, obeť násilníka, keď už len z teórie behá mráz po chrbte? Napriek tomu mnohým Slovákom, zdá sa, stačí, že sa o nehanebných činoch dozvedia z médií. Radi sú o nich informovaní. A čím šokujúcejšia a bulvárna správa, tým lepšie. Milujú klebety, a nezaprú sa ani v tomto. 

Mnohí ale zrejme aj pokrútia hlavami, iní o tom chvíľu podebatujú, ďalší sa vyplašia, v akej spoločnosti to žijeme, iní sa naopak uistia, že vo svete nič nového, no a tam sa to zväčša s našou vedomosťou a reakciou na násilie páchané na ženách skončí.