v posledný májový deň uverejnil v denníku SME biochemik Vladimír Leksa text s názvom: Nestačí, že je prezidentka príjemná. V tom texte sme sa dozvedeli, že Zuzana Čaputová zostane v Leksovej pamäti ako tá, čo vyznamenala fašistov. A tiež, že príjemnosť je nutnou podmienkou na výkon zamestnania pre televíznu hlásateľku alebo harfistku. Vladimír Leksa zrejme politike rozumie rovnako dobre ako hudbe, preto sa jeho vyjadreniami neoplatí príliš zaoberať. Ale kopol si, a to stojí za zaznamenie.

O dva týždne neskôr vyšiel v tom istom denníku komentár Petra Tkačenka s názvom: Čaputová to dokázala (komentár). Komentovaný (ironicky) bol pokles prezidentkinej dôveryhodnosti podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky. Text nie je veľmi hlboký a dozvieme sa z neho najmä to, čomu všetkému Tkačenko nerozumie a rád sa k tomu priznáva. Podľa neho napríklad „naozaj nie je najjednoduchšie pochopiť, prečo vetovala Matovičov balíček, kým trináste dôchodky ,len’ poslala na Ústavný súd”. Ani týmto vyjadrením sa, podobne ako v Leksovom prípade, neoplatí príliš zaoberať, ale aj ono stojí za zaznamenanie. Najmä v súvislosti s tým, čo v ten istý deň povedal pre webstránku Postoj chemik Robert Mistrík.