branko ide do školy. Otec ho vypustí pri bránke a ďalej musí ísť sám. Od tohto momentu sa musí spoľahnúť len na seba – tak ako nespočetne veľakrát v budúcnosti. S palicou mu to už začína ísť, ale je len na začiatku cesty. Pomaly hľadá okraj trávnika, ktorého sa drží. Pri lavičkách vie, ako sa im musí vyhnúť. Ešte pár schodov a stojí pri vchode, kde ho preberá učiteľka.

Brankov otec Martin Dvorecký sa zvyčajne otočí už pri bráne a odchádza, tentoraz však po ňom vojdeme do školy pre žiakov so zrakovým postihnutím na Svrčej ulici, pretože sa zaujímame o skvelú vec, ktorú vyvinul. Braillík je interaktívna hračka, ktorej pomocou sa nevidiace deti zábavnou formou učia poznávať Braillovo písmo. 

ahoj, som Braillík

Braillík vyzerá ako normálny plyšový macko, ktorým aj predtým bol, kým mu Martin do bruška nevoperoval elektroniku: šesticu tlačidiel, tvoriacich jeden znak Braillovho písma, naprogramovaný čip, pamäťovú jednotku a reproduktor. Po zapnutí macko povie: Ahoj, som Braillík a budeme sa učiť abecedu. A hneď zostra ide na písmenká, napríklad: O ako opica – prvý tretí a piaty bod. Po stlačení tlačidlá zasvietia, ale to, samozrejme, nevidiace dieťa nevidí – len cíti, že sú na úrovni povrchu a nie nad ním, ale takto sa môže učiť abecedu aj vidiaci človek, napríklad rodič.