plán nemeckého útoku bol nazvaný podľa cisára Svätej ríše rímskej Friedricha I. Barbarossu (1122 – 1190), vodcu nemeckého kontingentu tretej krížovej výpravy do Svätej zeme, ktorému vyslúžila meno jeho ryšavá brada. Krycí názov operácie znel velebne a hrozivo. (Boli tu však isté nemilé asociácie. 68-ročný cisár spadol v Anatólii do rieky a utopil sa 10. júna 1190. Nemecké križiacke vojská následne stratili údernú silu a utrpeli obrovské straty.)

Tak či onak, nemecký plán na útok proti Sovietskemu zväzu mal v júni 1941 ohromujúci počiatočný úspech s momentom prekvapenia. Na front s dĺžkou 2 900 km vpadli na sovietske územie armády Nemecka a spojencov Osi v počte minimálne 3,8 milióna mužov. Do konca roku 1941, keď sa nemecký postup definitívne zadrel pri Moskve, je odhad sovietskych strát takmer 5 miliónov vojakov, z toho kapitulovalo a padlo do zajatia odhadom 3,8 milióna.

nezmerné následky

Celkové straty nemecko-sovietskej vojny sa odhadujú (s obligátnymi problémami, ktoré metodika sčítania predstavuje) takto: až do 27 miliónov mŕtvych sovietskych občanov, z toho zhruba dve tretiny civilistov, na strane spojencov Osi vyše 5 miliónov padlých, zajatých a nezvestných vojakov, z toho minimálne vyše 4 milióny Nemcov nerátajúc do toho civilistov. K celkovým stratám na východnom fronte a v súvislosti s ním patrí aj 9 miliónov detí.