práveže nie. Bolo by mylné domnievať sa, že v dávnejších časoch prevažná väčšina obyvateľstva trávila svoj čas len ťažkou prácou a následnou regeneráciou pracovnej sily prostredníctvom uspokojovania základných potrieb, aj keď sa nám to z rozprávkových príbehov, ktoré sme v detstve počúvali, často môže zdať (iste poznáte ono „pracovali od svitu do mrku“).

nepracujeme náhodou priveľa?

Viaceré historické pramene nám, paradoxne, potvrdzujú, že ľudia v tradičnej či predindustriálnej spoločnosti pracovali v súhrne menej než po nástupe industriálnej éry. Tí, ktorí sa živili poľnohospodárstvom (čo bola väčšina spoločnosti), síce v niektorých obdobiach, napríklad počas žatvy, pracovali veľmi intenzívne, väčšinou však bývalo pracovné tempo voľnejšie. Navyše, v tradičnej európskej spoločnosti bolo oveľa viac sviatkov, a tým i voľných dní, počas ktorých sa nepracovalo.

Americká ekonómka a sociologička Juliet Schorová, ktorá sa venuje súčasným i minulým trendom v oblastiach práce, rodinného života a spotreby, napríklad v knihe The Overworked American píše, že v Anglicku roľníci pracovali na svojej pôde asi 150 dní v roku a vo Francúzsku tamojší tzv. starý režim (pokrývajúci približne obdobie 15.– 18. storočia) garantoval 52 nedieľ, 90 dní oddychu a 38 sviatkov.

Títo ľudia teda mali takmer určite viac času, ktorý nemuseli venovať pracovným činnostiam, ako mnohí súčasníci. Nemôžeme však tvrdiť, že disponovali voľným časom tak, ako ho chápeme dnes, keď so svojím voľnom môžeme zdanlivo nakladať podľa vlastnej ľubovôle.