invázia vojsk Sovietskeho zväzu a jeho spojencov do Československa v auguste 1968 patrí medzi zlomové okamihy našich dejín. Okupácia republiky „spriatelenými“ socialistickými krajinami a následná normalizácia zanechali na celej spoločnosti hlboké rany, ktorých následky sú badateľné dodnes. Moskva útokom na svojho komunistického spojenca šokovala ideologicky príbuzné politické hnutia po celom svete a tým zásadným spôsobom oslabila aj svoj medzinárodný vplyv. Okrem toho popreli Sovieti inváziou do Československa zmysel Varšavského paktu, medzinárodnej organizácie, ktorej úlohou mala byť politicko-vojenská integrácia východného bloku po vzore NATO. Hoci Sovietsky zväz pôvodne vytvoril Varšavský pakt, aby dokázal ľahšie centralizovať moc nad svojimi satelitnými štátmi, skutočnosť, že organizácia bola inšpirovaná jej demokratickým náprotivkom na Západe, v konečnom dôsledku znemožnila Sovietom využiť ju na agresiu proti Československu. Pri invázii v auguste 1968 tak musela Moskva obísť vlastné medzinárodné inštitúcie.

večné priateľstvo

Rok 1968 sa začal z pohľadu Sovietskeho zväzu a jeho spojencov sériou ideologických úspechov. Ofenzíva Tet severovietnamskej armády odhalila pred západnou verejnosťou brutalitu americkej vojny vo Vietname, priliala olej do ohňa spoločenským nepokojom v Spojených štátoch a posilnila pacifistické, ale predovšetkým rôzne radikálne ľavicové hnutia od Washingtonu až po Paríž. Začiatkom roka 1968 však dochádzalo aj k prudkým zmenám v Československu. Dňa 5. januára bol za prvého tajomníka KSČ zvolený Alexander Dubček, ktorý v tejto funkcii nahradil dlhoročného komunistického lídra Antonína Novotného.

Pád Novotného a jeho starej garnitúry umožnil aj postoj Leonida Brežneva, prvého muža Sovietskeho zväzu. Zvolením Alexandra Dubčeka, ktorý sa so sovietskym lídrom poznal ešte zo štúdií v Moskve a do najvyššej straníckej funkcie ho navrhol ako kompromisného kandidáta sám Novotný, sa začalo v Československu obdobie reforiem, ktoré sa nazýva Pražská jar.

Dňa 5. apríla 1968 bol schválený Akčný program KSČ, ktorý si vytýčil v ekonomickej, politickej aj spoločenskej sfére niektoré dôležité reformné ciele; „večné“ priateľstvo so Sovietskym zväzom však nespochybňoval – práve naopak.