ľudstvo sa pliagy malárie zbavilo relatívne skoro. Chinín bol odskúšaný a testovaný oveľa skôr, ako prelomový liek na väčšinu ďalších infekcií sužujúcich ľudstvo. A preto je jeho príbeh možno ešte zvláštnejší, než zabudnutá miska v laboratóriu sira Alexandra Fleminga. 

Príbeh chinínu sa podľa kroník začína niekedy v polovici 17. storočia, keď sa tento naozaj úspešný malarický liek dostal do Európy. Reklamu tu naisto získal z historických okolností v Novom svete okolo roku 1638, keď manželka španielskeho miestodržiteľa v Peru, grófa zo španielskeho Chinchónu, ochorela v Lime na maláriu. Bola už v pokročilom štádiu ochorenia, a napriek zaužívanej liečbe pijavicami sa stav chorej dramaticky zhoršoval. Nakoniec gróf pristúpil na radu istého lekára dvora k starodávnej indiánskej liečbe horúčky podrveným práškom z kôry stromu quina (stromu nakoniec vedecky pomenovaného podľa miesta narodenia peruánskeho miestokráľa ako „cinchona“, teda chinínovník). A stal sa zázrak, už pomaly oplakávaná stratená manželka sa začala rýchlo zotavovať, až sa napokon celkom vyliečila.