rozvoj diagnostických a terapeutických možností umožňuje pri telesných chorobách čím ďalej, tým presnejšie stanoviť diagnózu podľa detegovaných zmien na molekulárnej či orgánovej úrovni a cielene ju liečiť. V prípade výskytu príznakov ochorenia máme k dispozícii obrovskú batériu testov, ktoré nám umožnia stanoviť, či je človek chorý, prípadne či je vo vysokom riziku ochorieť.
S duševným zdravím to také priamočiare nie je. Škála, kde na jednom konci je úplná duševná pohoda a na druhom konci je ťažká životná porucha, je veľmi široká. Nemáme k dispozícii jednoduchý test, ako napríklad pri cukrovke, typu: vezmem pacientovi krv z prsta, urobím biochemickú analýzu a konštatujem: Máte schizofréniu. Nástrojom na určenie diagnózy v duševnom zdraví je diagnostický rozhovor, kde sa odborník pýta pacienta na rôzne príznaky a fungovanie. Jednoduchý ukazovateľ narušeného duševného zdravia však existuje – ak príznaky, ako je napríklad strach, úzkosť, smútok, či naopak, výrazná agitovanosť narúšajú človeku jeho bežné fungovanie a bránia mu v doterajšom spôsobe existencie, je dôvod na podozrenie z duševnej poruchy.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.