Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Esej: Rozum, viera a podstata politiky

.tomáš Zálešák .spoločnosť .esej

To, čo zvykneme nazývať modernou západnou civilizáciou, predstavuje zvláštnu dynamiku, ktorá v kritických okamihoch dejín rozšírila svoj vplyv na ostatný svet až do jeho najodľahlejších končín.

Esej: Rozum, viera a podstata politiky WIKIMEDIA COMMONS Apoštol Pavol káže Aténčanom na Areopágu. Obraz od Raffaella, rok 1515.

dôsledky toho sú ďalekosiahle v dobrom aj zlom, a ako také sú aj predmetom nekonečných sporov. Ak však venujeme pozornosť prostrediu, z ktorého táto dynamika povstala, natrafíme pri jej koreňoch na pozoruhodné konflikty.

Možno je to práve konflikt v základoch západného myslenia, ktorému vďačíme za jeho dynamiku. Zdroje, ktoré sa podpísali na myslení „Západu“, vychádzajú, povedané v tejto chvíli veľmi zjednodušene, z antickej filozofie a biblického zjavenia. Okrem toho sa chcem zmieniť o debate, na ktorej sa tento konflikt zvláštnym spôsobom premieta: o probléme miesta človeka v prírode a otázke ľudskej prirodzenosti.  

Zdá sa, že západné myslenie nikdy nespočinulo v stave pokoja, hnané vždy potrebou nového kladenia otázok, ktoré sa vždy znova ukázali ako nevyriešené; či inak povedané, obdržané odpovede sa vždy znova ukazujú ako neuspokojivé.

„miera človeka“ a jej strata 

Celý predmet našej stručnej úvahy je tu načrtnutý príliš široko. Preto ho budeme musieť zúžiť, no bez toho, aby sme stratili zo zreteľa jeho celkový kontext. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite