niekto povie, že je to ten druh popularity, akému sa zvyknú tešiť celebrity v dobe masmédií. Alebo že je za ňou nostalgická láska k starobylým kulisám a obradom, túžba po kontinuite v meniacom sa svete. To všetko, a mnoho ďalšieho, môžu byť skutočné dôvody.

Slová, ktorými ľudia vyjadrujú svoje city, môžu byť pravdivé. No tie najčastejšie uvádzané či pociťované dôvody ešte nemusia byť tými najdôležitejšími. A nejde len o popularitu. To, čomu treba pri tejto príležitosti venovať pozornosť, je význam inštitúcie. Reč bude o konštitučnej monarchii.

symbol a moc

Králi a kráľovné sú ľuďmi, ktorí sa vo svojej fyzickej existencii od ostatných ľudí ničím podstatným nelíšia. To, čo ich osoby robí výnimočnými, nie je nič, čo by sa dalo „vedecky“ objasniť, predviesť ako materiálne „fakty“ či „kauzálne vzťahy“ tohto sveta. Bohatstvo a ozbrojená sila, ktoré panovníka obklopujú, samy nevysvetľujú podstatu tejto inštitúcie, a samy ani nevytvoria jej autoritu. Tobôž v dnešnej konštitúcii Spojeného kráľovstva, kde kráľovská autorita znamená subtílnu, v bežných kategóriách moci len ťažko uchopiteľnú kategóriu. Niekedy sa s dávkou blahosklonného svetáctva pripomína, že britská kráľovská moc je „iba“ symbolická, čo naznačuje, že symbol je menej než materiálna skutočnosť. A predsa je tu prítomná nepochybná moc symbolu.

„Britská konštitučná monarchia v dnešnej podobe nie je a nikdy ani nebola výsledkom nejakého jednotného plánu či pôvodného zámeru. “

Je smiešne skúšať obhajovať alebo kritizovať ustanovizeň konštitučnej monarchie na základe nejakých jej výkonov.