realita dnešných dní sú katastrofické scenáre. A sú predovšetkým o drahom plyne, rope a energiách vôbec. Médiá a sociálne siete avizujú: No predstavte si, budeme musieť byť  v zime vo svetroch. Taká to tragédia pre ten úbohý slovenský ľud... ešte aj svetre bude musieť nosiť, nestačí, že tu máme Matoviča s Kollárom či Fica...

Skúsim sa teda vrátiť k mojim prvopočiatkom.

Bolo to raz v nedeľu ráno a ja som sa narodil v kuchyni starého rodičovského domu, ako tretie dieťa mojej mamy. Na svete som mal už sestru a brata. Mama spomínala, že v tej kuchyni bola vtedy dosť veľká zima, lebo ráno, keď som sa bleskovo pýtal na svet, sa ešte v sporáku nekúrilo. Zakúrila až susedka, ktorá mi pomohla na svet. Preto som býval dlhé roky dosť zimomravý, ale vedel som sa veľmi rýchlo zohriať, ak bolo treba. Taká drobná poznámka, v pôrodnici či v nemocnici som nikdy nebol. Napriek socializmu ma mohla moja mama porodiť ako ľudská bytosť.   

Rodina, do ktorej som sa narodil, bola obyčajná a naozaj dosť chudobná. Otec bol krajčír a mama vyučená tkáčka. Vtedy domáca. Otec sa stal invalidným dôchodcom ešte v mojom útlom detstve.

Dom, v ktorom sme bývali, bol rodičovský dom mojej mamy. Vtedy, samozrejme, nezateplený. Mal dve spálne, kuchyňu, chodbu a špajzu.

Neviem, ale vtedy asi ešte moc ústredné kúrenia neexistovali. Možno v novších rodinných domoch, ale zväčša len na pevné palivo.

Kúrili sme v troch miestnostiach. V kuchyni aj počas dňa, kde sme sa zvyčajne zdržiavali a kde sa aj varilo, a večer aj v spálňach.

Spával som v miestnosti s rodičmi, kde sme mali kúrenie na piliny. Väčšina mladých ľudí si ani nebude vedieť predstaviť, ako to fungovalo. Išlo o asi 120 cm vysoký valec s priemerom cca 50 cm, do ktorého sa  postupne „natĺkli“ piliny. Do stredu zásobníka sa počas „natlčenia“ pilín strčil drevený valec, priemer asi 7 cm. Otvor po vytiahnutí valca slúžil ako prieduch, aby mali kadiaľ unikať splodiny. Zakurovalo sa z prednej dolnej časti pilinového sporáka, kde bol ďalší otvor spojený s prieduchom, ktorým prichádzal vzduch.

Palivo (piliny) bolo veľmi lacné a dodnes sa pamätám na traktor s veľkou vlečkou s vysokými bočnicami, ktorý nám piliny priviezol. Skladovali sme ich všade, kde sa dalo a jedna vlečka nám zvyčajne vydržala na celú zimu.

Teplo z pilinového kúrenia bolo veľmi príjemné a sprevádzala ho vôňa dreva. Ak sme večer zakúrili, tak ešte ráno, keď som vstával, boli pilinové kachle teplé.

Keď môj otec večer zakúril, oprel sa o stenu pri kachliach a rozprával mi rozprávky, ktoré si sám vymýšľal. Spolu s vôňou dreva a teplom to dodávalo chvíľkam pred spaním veľmi príjemnú atmosféru, ktorú si doteraz intenzívne pamätám.  

V druhej spálni sme kúrili „ peterkami“ ( kachle na pevné palivo), zväčša drevom a uhlím. Podobne aj v kuchyni. Naša spotreba za zimné obdobie bolo cca 2 tony uhlia. Ale pamätám si, že aj v tom čase sa vyskytol nejaký problém so zásobovaním a uhlie sme dostali na prídel. Takže iba 1 tonu. To len medzi rečou, ak by aj teraz boli palivá na prídel, čo nie je nič nového pod slnkom... respektíve len pre tých s horšou pamäťou.

Občas sme si dokúpili odpadové palivové drevo z miestnej píly a dopĺňali drevom, ktoré som s bratom počas leta priniesol z bukového lesa, ktorý rástol kúsok od nášho domu. Išlo o spadnuté suché bukové konáre alebo zvyšky po ťažbe. Spotrebovali sme tiež všetko odpadové drevo z konárov ovocných stromov a pod.

Do tej druhej spálne som sa nasťahoval, keď som už bol väčší chlapec a obýval som ju spolu s bratom. Ak sme v tuhej zime večer miestnosť vykúrili na 30 stupňov, tak do rána teplota klesla na 10, ba i menej. Zaujímavé, nikdy mi nebola zima. Spával som pod perinou z husacieho peria, ktorá bola veľmi teplá.

Keď som začal chodiť na strednú školu a počas týždňa som bol na internáte, v spálni sa nekúrilo, lebo v nej už nikto nespával. Pamätám si, že počas veľmi mrazivej zimy som v piatok po príchode domov zistil, že v je v nej -5 stupňov. Keď som ráno vstával, pri vydýchnutí mi išla z úst para.

Náš dom mal, žiaľ, ešte jednu dosť zásadnú nevýhodu. Nebola v ňom kúpeľňa a ani vodovod. Vodu sme nosili vo vedrách zo studne na dvore ( o splachovacom WC nebolo treba ani snívať). Vždy sme však chodili z domu čistí a ako dieťa som bol v škole viackrát učiteľmi prezentovaným príkladom hygieny a čistoty. Vtedy som bol podvedome na svoju mamu veľmi hrdý. 

Nuž a takto som „prečkal“ bez ruského plynu až do dospelosti. Moji rodičia si dali namontovať plynové kúrenie (tzv. „gamatky“) a všetko ostatné (kúpeľňu a vodovod), až keď som mal rodinu a u rodičov som už nebýval.

A keď na to tak spomínam, zdajú sa mi ľudia, čo vyplakávajú po internetoch o tom, že budú v zime vo svetroch a bez ruského plynu, strašne smiešni, rozmaznaní a hlúpi. A rozum sa mi zastavuje nad tým, ako môže niekto vymeniť svoju slobodu za plné brucho... a lacnejší ruský plyn.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.