Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zrada, ktorá mala zachrániť mier

.tomáš Zálešák .spoločnosť

Pred 84 rokmi, 30. septembra 1938 skončila konferencia v Mníchove podpisom zlopovestnej zmluvy. Uzavreli a podpísali ju nacistické Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a fašistické Taliansko na účet prvej Československej republiky, bola právom označená za zradu, nech už by sme akokoľvek usilovali o porozumenie motívom dvoch hlavných demokratických aktérov, a nech by sa na zmiernenie ich viny uvádzali akékoľvek argumenty.

Zrada, ktorá mala zachrániť mier wikipedia.org/German Federal Archive Chamberlain, Daladier, Hitler, Mussolini a Ciano pred podpisom Mníchovskej dohody.

francúzi a Briti mali garantovať existenciu a územnú celistvosť Československa. Namiesto toho sa rozhodli odobriť oklieštenie území suverénneho štátu v mene národného sebaurčenia údajne utláčanej menšiny, pre jednostranné ustupovanie bande kriminálnych lotrov s desivou naivitou vo vzťahu k nim, pre opustenie veľmocenských záväzkov, prejaviac hrubo necitlivého a opovržlivého postoja k „malému neznámemu národu“, kontrastujúceho s nadmierou citlivosti voči agresorovi.

Slovo „trauma“ nemuselo byť explicitne použité. Nepopriete však, že je, či už implicitne alebo explicitne, aj dnes obľúbenou ospravedlnenkou pre agresívnych darebákov, aj pre podobne pochybenú „politiku“, akej sa dopustili tí nešťastníci v Paríži a Londýne, ktorí „pána Hitlera“ pokladali za džentlmena, a k tomu boli presvedčení, že mier možno zachrániť, keď z neho urobíme zaklínadlo. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že zariekavanie neúčinkuje. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite