liberalizmus, konzervativizmus, progresivizmus, socializmus, fašizmus a populizmus, ľavica, pravica, feminizmus proti mužskému šovinizmu, ekologické uvedomenie proti globálnemu kapitalizmu, sekularisti verzus fundamentalisti... veru, žiadny prízemný egoizmus nedokáže vyvolať také horúce vášne ako odvolávanie sa na vznešené (či predpokladane vznešené) myšlienky, programy či hodnoty.

Keďže dnes je väčšina z nás v zásade gramotná a môže si rýchlo a lacno „gúgliť“ najrôznejšie informácie v instantnej forme (namiesto dlhoročného a prácneho štúdia), máme opojný pocit, že vieme dosť, aby sme mohli mávať prápormi ideí nárokujúcich si univerzálnu platnosť a neomylnosť. Ale beda, množstvo informácií vznáša aj nárok na ich kritické spracovanie. Suroviny sú jedna vec; ich zber, selekcia a použitie druhá. A aj tie suroviny môžu mať rôznu kvalitu, neraz nebezpečne toxickú. (Niektoré z nich majú – podobne ako niektoré jedovaté huby po tepelnej úprave – lahodnú chuť, až na tie následky, ktoré si však často nevieme dať dodatočne do súvislosti s požitým menu.)

Aby sme sa zorientovali v tomto ohlušujúcom šume, nebude na škodu pripomenúť si niekoľko skutočností, ktoré sa týkajú v neposlednom rade pôvodu istých „spoločensky angažovaných“ postojov. Zistenia môžu byť zaujímavé aj nepohodlné. Napríklad keď poukážu na spoločný pôvod istých zdanlivo smrteľne znepriatelených „hodnotových orientácií“.