s potrebou pomenovania homosexuality sa zároveň objavila aj prirodzená potreba porozumieť jej. Od začiatku však mala nevhodne zvolené východiská. Významní jedinci môjho odboru sa ju totiž snažili pochopiť ako niečo odlišné od zdravej sexuality a formulovali množstvo teórií, z ktorých sa len veľmi málo dalo skutočne dokázať. Navyše, tieto teórie sa začali používať v liečbe homosexuality, ktorej neúspechy sa často zahmlievali, a to neraz samotnými „liečenými“, mnohokrát však, bohužiaľ, i mojimi medicínskymi predchodcami.

Odvtedy prešlo niekoľko desaťročí. Za tú dobu sa vnímanie naše spoločnosti i odborníkov na sexualitu zmenilo. Nevieme síce úplne vysvetliť vznik homosexuálnej orientácie, ale to nedokážeme ani v prípade heterosexuálnej. Vieme, že svoju sexuálnu orientáciu si človek nevyberá, nespôsobuje ju svojou životnou líniou, ani ju nejako inak nezapríčiní. Vo svojom jedinečnom vývoji sa postupne spoznáva a sám pred sebou odhaľuje, čo sa mu páči a čo nie.

Pod tlakom väčšinovej spoločnosti a tradície môže pociťovať obavy, neistotu alebo strach z toho, že sa cíti byť priťahovaný osobami rovnakého pohlavia.