ja som v súvislosti s aktuálnou témou .týždňa dostal otázku, či o tom nespíšem krátku úvahu. Nuž, v prvej chvíli som nebol príliš ústretový. Vyvodzovanie relativity noriem nášho správania z objavu relativity času a priestoru pokladám za zrejmý nezmysel. Navyše pochybujem, že celá katastrofa 20. storočia sa dá vysvetliť prostým faktom morálneho relativizmu.
Príbeh, ktorý viedol k vzniku totalitných ideologických hnutí, revolúciám a vojnám v 20. storočí, je zložitejší a dlhší. Nezačal sa 20. storočím, i keď možno povedať, že v ňom vyvrcholil. Prečo by sme sa teda mali vážne zaoberať niečím, čo bolo alebo je v najlepšom prípade len vulgárnym trendom a predsudkom davov či hŕstky intelektuálne čulých polovzdelancov, ktorí nerozumeli fyzike a prekrúcali etiku?
Ale chrobák nasadený mi do hlavy hlodal ďalej a téma si nakoniec predsa len vynútila pozornosť. Týka sa totiž širšieho a hlbšieho problému, než je dezinterpretácia konkrétneho, akokoľvek geniálneho a prevratného vedeckého objavu. Vplyv moderného rozvoja prírodných vied mal dopad na etiku aj politiku; bol skutočný, hoci nepriamy a založený na vyvodzovaní neoprávnených záverov. Nie veda, ale jej dezinterpretácie, pseudovedecké „teórie“ a s nimi súvisiace intelektuálne zmätky tragicky poznačili nedávnu minulosť a strašia nás aj v prítomnosti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.