Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Si Ťin-pching je stratég s logikou

.tomáš Zálešák .spoločnosť

V demokraciách je rozšírený sklon myslieť si, že prirodzený vývoj skôr či neskôr privedie všetky totalitné režimy k samorozpusteniu; už preto, že sa budú snažiť prispôsobiť triumfujúcej výkonnejšej konkurencii „slobodného sveta“. Akoby pokrok od neslobody k slobode bol predurčený, kontinuálny, s jasne stanovenou a bezpečnou destináciou.

Si Ťin-pching je stratég s logikou SITA/Jack Taylor/Pool Photo via AP

nie, že by to nebolo pochopiteľné. Je tu v neposlednom rade príklad niekdajšieho ZSSR a jeho perestrojky, ktorá predchádzala jeho zániku. Máme dobré dôvody pokladať prednosti slobodných zriadení za nepochybné. To však neplatí o vypočítateľnosti historického vývoja.

Po prvé, sovietska perestrojka nezačala s cieľom demontáže režimu, ale jeho záchrany. To isté platí aj o predchádzajúcom čínskom uvoľňovaní pomerov, predovšetkým ekonomických, na ktoré sa donedávna spoliehalo viac než je dnes možné. Sovietska perestrojka sa svojmu iniciátorovi vymkla z rúk, čoho následkom sovietsky režim skolaboval. Vývoj „čínskeho modelu“ však doposiaľ tomuto scenáru nezodpovedá. Ba dá sa sa povedať, že sa mu vzpiera.

Iste, aj čínsky komunistický režim musel robiť svoje „adaptačné kompromisy“, vynútené vývojom situácie – medzinárodnej aj domácej. Vynúteným kompromisom bolo už nadviazanie diplomatickej spolupráce s USA Mao Ce-tungom na sklonku jeho života. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite