Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Esej: Keď Boh povedal „áno”

.tomáš Zálešák .spoločnosť .esej

Vianoce nie sú prvý ani hlavný kresťanský sviatok. Tým je Veľká noc, pôvodne jediný sviatok ranej cirkvi. A presa to, že sa Vianoce stali jednou z ústredných súčastí kalendára „dejín spásy“, nie je náhoda.

Esej: Keď Boh povedal „áno” FOTO WIKIMEDIA Giorgione: Klaňanie sa pastierov, 1505 – 1510. Od narodenia až po smrť na kríži Ježišov príbeh budí pohoršenie. Ježiš je „kameň úrazu“.

práve v kontexte veľkonočného diania sa zjavuje aj význam príbehu Vianoc, z ktorého tak mizne sentimentalita.

Príbeh narodenia zbavený niektorých dodatočných ornamentov je drsný ako svet, v ktorom sa odohráva. A keby len drsný! Od narodenia v maštali až po potupnú smrť na kríži Ježišov príbeh aj osoba budia pohoršenie. Ježiš je „kameň úrazu“.

V zámere evanjelistov a apoštolov však nejde o prostú pragmatickú históriu tohto sveta. Tí, čo príbeh rozprávali, spísali a v kanonických podobách zachovali, tak robili vo svetle svojej viery. Svet je v tomto rozprávaní nielen prítomný vo svojich faktoch a kauzálnych vzťahoch. Je zároveň oslovený; a to nie niekým zo seba samého. Je oslovený zdrojom vlastného bytia, ktoré je jeho počiatkom aj koncom. Tým počiatkom aj koncom je Slovo, Logos, v ktorom Boh vo večnosti vyslovuje sám seba.

Ako to vôbec ide dohromady: príbeh niekoho, koho by aj dnes spoločnosť označila za „lúzera“, a vtelenie slova Božieho?

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite