približne pred dvadsiatimi rokmi som sa vybrala medzi mojich rómskych kamarátov, že ponahrávam rómske koledy a dozviem sa niečo o tom, ako Rómovia slávia Vianoce. A ako to často býva, keď si človek vymyslí niečo na prvý pohľad jednoduché, realita je napokon úplne iná. Našťastie, nepotvrdila všeobecne rozšírené presvedčenie, že Rómovia nemajú vlastné vianočné piesne a iba interpretujú slovenské koledy.

Slovenskí Rómovia nazývajú Vianoce Karačoňa, čo (podobne ako názov Kračún používaný v niektorých regiónoch Slovákmi) poukazuje na staroslovanský pôvod slova s významom krátiť, krčiť a viazal sa k najkratšiemu dňu v roku. Tento sviatok, dnes vnímaný predovšetkým ako kresťanský, do seba integroval mnoho predkresťanských zvykov viažucich sa k oslave zimného slnovratu. 

koledovanie 

Jedným z takýchto zvykov je aj koledovanie, pri ktorom sa prepájajú kresťanské motívy o narodení Ježiša Krista so zvyškami archaických magických praktík, ktoré mali zabezpečiť úrodu, hojnosť a plodnosť celej rodine. Koledníci boli v minulosti príslušníkmi rôznych vekových a sociálnych skupín, no v niektorých oblastiach Slovenska túto úlohu prevzali Rómovia. Včlenili do svojho životného kolobehu oslavy Vianoc podľa slovenských zvykov a oni zas boli včlenení do slovenských tradícií. Boli očakávaní, nosili šťastie. No nie všade. To, ako boli rómski koledníci prijímaní, odrážalo do istej miery vzťah majority k Rómom.