to, že darčeky rozdáva Ježiško (Christkind), je vynález nemeckých reformátorov z prelomu 16. a 17. storočia. Dovtedy bol vianočným nosičom darčekov svätý Mikuláš a darčeky sa dávali na jeho sviatok (a zároveň úmrtininy) 6. decembra. Keďže reformátori chceli kresťanské tradície očistiť od nánosu uctievania „svätých“, Mikuláš išiel bokom a zároveň dátum rozdávania darčekov sa presunul na „narodeniny“ Krista. Ježiško sa populárne rozšíril aj do katolíckych častí Európy až v 19. storočí. 

Takže svätý Mikuláš, ale aj jeho verzia Santa Claus, ktorý figuruje od prelomu 18.-19. storočia, sú starší a TRADIČNEJŠÍ, než Ježiško.

Takže nabudúce, keď budete počuť: „Zase opakuješ po Američanoch?!“, môžete reagovať: „Zase opakujete po heretikoch a pohanoch, teta?“

saturnálie

Kresťanský kult si adoptoval tieto sviatky v roku 336 nášho letopočtu, kedy sa prvýkrát oficiálne slávili v Ríme. Dovtedy sa v týchto dňoch slávili Saturnálie, o ktorých najstarší záznam pochádza z 5. storočia p.n.l., pravdepodobne však existovali ešte skôr.

Išlo o najpopulárnejšie sviatky rímskeho kalendára, kedy si ľudia dávali darčeky, všetky spoločenské normy sa otočili hore nohami, otroci stolovali so svojimi pánmi, ktorí ich obsluhovali, všetci pili, hodovali a bavili sa. V domácnostiach sa zapaľovali sviečky a na verejných miestach vatry na počesť zimného slnovratu a najkratších dní v roku. 

Ako z názvu vyplýva, išlo o sviatky boha Saturna (Krona), titána staršieho helénskeho panteónu, ktorý vládol tvorstvu pred tým, než ho zosadil jeho syn Jupiter (Zeus).