kto si zapne televíziu alebo otvorí ponuku na Netflixe, ocitne sa v záplave ďalších príbehových možností. Od rozprávok až po Sám doma či Smrtonosnú pascu... Prečo nás príbehy poriadne pútajú? Alebo, samozrejme, presnejšie: Prečo sú niektoré príbehy úspešné a iné upadnú do zabudnutia? Tie najväčšie a najznámejšie príbehy boli úzko prepletené s náboženskými témami, postavami a otázkami: Príbeh o Gilgamešovi, o putovaní Odysea, biblická literatúra, Beowulf, Danteho Božská komédia či iné svetové mytológie sú tohto jasným príkladom.

náboženské vs vedecké príbehy

Tieto tradičné príbehy však dnes majú aj konkurenciu. Biblické príbehy či klasickí autori už nie sú na trhu jedinými možnosťami. Teraz mám na mysli konkurenciu, ktorú im robia vedecké naratívy. Motiváciou je, zdá sa, presvedčenie niektorých moderných autorov, že realita je lepšia ako náboženská fikcia. Teda, realita v tom zmysle, ako nám ju predstavuje súčasná veda, je údajne lepšia ako mnohé iné vymyslené príbehy, a to hlavne tie náboženské, či ešte presnejšie, tie biblické.

Za zmienku stojí hnutie takzvaného Nového ateizmu, ktoré sa rozmohlo na začiatku 21. storočia. Viacerí autori, ktorí do neho patria, prichádzali s názvami kníh, ktoré mali pre naše dnešné účely veľavravné názvy: napríklad Najväčšia šou na zemi (od Richarda Dawkinsa), Najlepší doteraz rozpovedaný príbeh (od Lawrenca Kraussa) či článok s podobným názvom od Neila deGrassea Tysona.