„ráno sme nevedeli, či dožijeme večera, a večer sme nevedeli, či dožijeme rána,“ spomína na SNP Vladimír Strmeň, hudobník, ktorý v čase SNP vymenil trúbku za pušku a šiel bojovať do prvej línie. Mal vtedy 16 rokov. Zažil neuveriteľné veci, situáciu, keď Nemci upaľovali plameňometmi jeho druhov, a ani vo vojenskej nemocnici sa pri liečení z úrazu nemohol cítiť bezpečne.

Vladimír Strmeň sa po vojne vrátil k hudbe a popri zamestnaní ju robil na špičkovej profesionálnej úrovni. Na harmonike chodil hrávať do domovov sociálnych služieb aj seniorom, ktorí boli často o dosť mladší ako on. Najnovšie je tento 94-ročný hrdina nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.

Autentickú výpoveď pána Strmeňa si môžete vypočuť aj v podcaste. https://www.aktuality.sk/clanok/839174/sestnastroc... 

Tu je príbeh Vladimíra Strmeňa, ako ho zaznamenal pre Post Bellum Ján Golian v roku 2017.

Vladimír Strmeň sa narodil 26. augusta 1928 v starej baníckej osade Richtárová neďaleko Starých Hôr. Jeho otec Adolf Strmeň pracoval v Harmanci. V čase, keď mal jeho syn len tri a pol roka, počas úmorných peších ciest do zamestnania silno prechladol.