šiesteho januára, keď sa odohral útok davu na americký Kapitol, bola streda. Víkend predtým som písal skupinke kolegov zo Stanford University s otázkou, prečo sa neobávajú možnosti, že v stredu vypukne násilie. Sledoval som totiž na sociálnych sieťach správy o extrémistických skupinách, ktoré sa šiesteho januára chystajú na Washington. Zdalo sa mi, že sa to ľahko môže vymknúť spod kontroly, keďže mnohí z tých ľudí boli ozbrojení. V stredu, keď sa vzbura začala, som sedel prilepený k počítaču, dlhé hodiny som s hrôzou sledoval vývoj udalostí. Čo som totiž nepredvídal, bol stupeň násilia, k akému sa to celé vyšplhalo. Nechápal som, ako je možné, že keď som možnosť vzbury tušil ja, neboli na to násilie pripravené orgány v Kapitole a ani polícia. No aj tak som si vtedy myslel, že je to demonštrácia, ktorá sa vymkla spod kontroly – spontánne.

Vďaka zisteniam Kongresového výboru, ktorý vyšetruje udalosti zo šiesteho januára, dnes vieme oveľa viac o tom, čo sa stalo v ten deň aj v období, ktoré k nemu viedlo. Výbor zverejnil svoju záverečnú správu tesne pred sviatkami a jej pomerne dlhé zhrnutie stojí za to, aby si ho človek celé prečítal.