na tomto mieste sa nebudem zaoberať príčinami a priebehom posledných ekonomických kríz ani priebehom pandémie, ktorá dnes neochotne končí. Pôjde mi o dopad týchto kríz na stav a perspektívy nášho politického zriadenia, a to so zvláštnym dôrazom na rolu ideí. 

Štúdium minulosti síce neposkytne manuál na zvládanie súčasných problémov. Pomáha však získať vedomostný podklad pre ich lepšie pojmové uchopenie a ten je nenahraditeľný. Ak ho ignorujeme, neveští to nič dobré pre našu budúcnosť.

historicizmus

Čerpanie zmysluplných poučení založené na minulosti má jednako svojho zlého dvojníka, nebezpečného nepriateľa zatemňujúceho kritický úsudok. Je ním falošná proklamácia znalosti skrytých zákonov dejín, ktorá vraj umožňuje predpovedať ich vyústenie a ktorá dokáže všetko vysvetliť aj všetko ospravedlniť.

A taktiež všetko relativizovať. Podľa takéhoto nazerania nič z toho, čo si ceníme, nemá skutočnú hodnotu, vrátane našich práv a slobôd, aj inštitúcií či mravov, ktoré ich podmieňujú. Všetko je len hnoj, na ktorom má vyrásť akási nevídaná a neslýchaná kvetina nevídanej a neslýchanej budúcnosti, ktorú pozná len zasvätená elita intelektuálov a revolucionárov; a ani oni ju nevedia zrozumiteľne opísať. Neslobodno sa však diviť, ak po tom, čo sa títo „zasvätení“ dostanú k moci, budú s nami nakladať ako s tým hnojom. (Čo už by sme neobetovali v mene svetlých zajtrajškov, ktoré nenastávajú, pravda?)

„Každý aktuálny výsledok evolúcie je a musí byť z hľadiska nášho hodnotenia nejednoznačný.“

V uplynulom roku došlo k zhmotneniu niektorých zdrojov obáv, ktoré dovtedy mohli byť predmetom špekulácií, ba často boli popierané.