zdalo sa mi, že všetko už o tom bolo povedané, napísané, doliehali ku mne tváre i slová diskutujúcich, hlasy z rôznych prostredí. Neprekvapilo, že prevažovali kritické úsudky, a to z rôznych strán názorového spektra. Boli medzi nimi aj také, ktoré boli podložené serióznymi argumentmi – dátami zo štatistík, štúdiami dokumentujúcimi krízový stav, zaostávanie v rôznych oblastiach. K tomu sa pripájali aj investigatívne zistenia a reportáže odhaľujúce šokujúce skutočnosti o sociálnych i psychologických reáliách dneška. Prieskumy zachytávali klesajúcu úroveň dôvery v spoločnosti tak všeobecnej, ako aj dôvery vo verejné inštitúcie, dôvery voči politikom či dôvery v demokratický systém a jeho schopnosť riešiť problémy. Neraz zaznievali alarmistické tóny i katastrofické predpovede.

O tom, že Slovensko zápolí s vážnymi problémami, sa píše už aj v zahraničí: poľský portál Krytyka Polityczna komentuje, že podľa predvolebných prieskumov možno bez preháňania povedať, že Slováci sú už takí zúfalí, že im je jedno, či v krajine vládnu zlodeji, neofašisti alebo mafiáni. Podľa portálu ich trápi len jedno: aby nová vláda nebola hádavá a neschopná. Bývalého premiéra Igora Matoviča portál vidí ako hlavného podnecovateľa rozdeľovania spoločnosti, ktorý dnes nemá čo Slovensku ponúknuť, a po politickom prepade sa snaží zabojovať o opätovný návrat nenávistnými kampaňami. Prirovnáva ho k Viktorovi Orbánovi, ktorý keď potreboval odviesť pozornosť od zlyhaní svojej vlády, zameral sa na iné témy. Matovič si pritom, paradoxne, zobral za vzor najväčšieho protivníka Roberta Fica, ktorý je však na rozdiel od neho na vzostupe a v posledných rokoch sa zmenil na zanieteného milovníka Ruska a extrémnej pravice.