budeme prekvapení, ak sa ukáže, že toto nadšenie aj rozčarovanie je výsledkom tých istých trendov? A možno aj výrazom tých istých, vedomých či nevedomých pohnútok?

A budeme potom prekvapení, ak kritika nedostatkov demokracie nakoniec vynesie k moci tých, ktorí tento problém vyriešia tým, že skoncujú so samotnou demokraciou?

Tento problém nie je nový. Vracia sa však vždy v novom kostýme, ktorý u neinformovaného publika môže budiť dojem, že dnešní kritici aktuálneho stavu vynašli nový recept na šťastie, na nový, tentokrát zaručene fungujúci systém, ktorý nás zbaví prežitkov minulosti, doposiaľ nám brániacich v radikálnej sebarealizácii. A tak príležitostne počúvame o „priamej demokracii“, ktorá má vraj byť liekom na neduhy tej zdedenej – zastupiteľskej.

radikálna kritika

Tvrdenie, že celá „takzvaná demokracia“ je jeden veľký podvod, je oddávna súčasťou argumentačnej výbavy radikálov a revolucionárov najrôznejších strán a hnutí. Systém, ktorý neuspokojuje očakávania najrôznejších skupín, je označený za podvod. Nie, kritici sa nevyhlásia za antidemokratov. Len tú aktuálnu, dnešnú, nedokonalú demokraciu vyhlásia za niečo, čo treba v záujme skvelej budúcnosti zrušiť, vytrhať z koreňov a nahradiť niečím nevídaným a neslýchaným. A komu sa nebude páčiť, ten má už dnes pripravené dymiace miestočko na smetisku dejín. Falošnú demokraciu má vystriedať autentická demokracia.