Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

O budúcnosti univerzít

.patrick Boucheron .spoločnosť .spoločnosť

Mohol by som vám uviesť mnoho dôvodov, pre ktoré by som sa mal vo vašej spoločnosti cítiť nesvoj, ale tým najľahšie formulovateľným je, že som historik – medievalista. To v podstate vylučuje, aby som vám prednášal o budúcnosti univerzít v Európe. A predsa...

O budúcnosti univerzít GETTY IMAGES Rektor pražskej Karlovej univerzity so študentmi rôznych národností v stredoveku na drevoryte z 19. storo�ia.

priaznivú skutočnosť, že moju prítomnosť usporiadatelia dnešného stretnutia nepokladali za nevhodnú, možno pripísať jednému nedorozumeniu: keď univerzita pochybuje o vlastnej budúcnosti, keď sa cíti byť ohrozená či bezradná, upína sa k poslednej nádeji: k svojmu povznášajúcemu stredovekému pomenovaniu universitas, ktoré kedysi označovalo každú formu politického spoločenstva uznaného za právny subjekt.

Upína sa teda k ideálu spoločenského a univerzálneho charakteru (latinské „universus“ znamená proces, v ktorom sa všetci premenia v jedno). Vždy by sme sa však mali mať na pozore pred inštitúciou, ktorá trvá na používaní latinčiny a neustále pripomína svoje pradávne korene, dekórum, trofeje či rituály, okázalým jazykom počnúc. Ale to je presne to, čo som práve urobil, keď som vám vnútil tú najbanálnejšiu akademickú rétorickú figúru – captatio benevolentiae.

A predsa rečnícka forma akademického života, so všetkými jej povinnými cvičeniami a rituálnosťou, vrátane mojej prednášky, predstavuje stredovekú tradíciu zaodetú do šatu modernity.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite