Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Esej: Stratili sme reč?

.tomáš Zálešák .spoločnosť .esej

Občas nenachádzame slová. Napríklad vtedy, keď narazíme na niečo nevýslovne pohoršujúce, strašné alebo totálne neznáme. No stáva sa, že strácame schopnosť pomenovávať, komunikovať, vysvetľovať, konverzovať aj tam, kde sme to predtým dokázali.

Esej: Stratili sme reč? DUNCAN1890/GETTY IMAGES Rytina Williama Hogartha z roku 1754 zobrazuje voľby člena parlamentu v Oxfordshire. Politika nie je prostý výkon moci, ale aj, a predovšetkým, aktivita založená na vzájomnej slobodnej konverzácii.

niekedy to včas nespozorujeme. Zrazu sú argumenty prehlušené heslami, vety nahradené citoslovcami, výkrikmi či (na sociálnych sieťach) strnulými emotikonmi, ktoré okrem primitívnych vzruchov nedokážu vyjadriť žiadnu ani trochu zložitejšiu skutočnú emóciu. V podobných situáciách dokonca pokusy naviesť poslucháča (alebo čitateľa, ak ide o písaný text) k mysleniu vyvolajú podráždenú reakciu, ktorá ľahko prejde do otvorenej hostility. Kto túži počuť táraniny potvrdzujúce jeho predpojatosti a lahodiace jeho nízkym pudom, ten ich aj vyžaduje. A beda, ak ich nedostane. O to horšie, ak je podráždený subjekt držiteľom verejnej moci.

depersonalizácia

V každom prípade platí: ak jazyk, ktorým sme sa doposiaľ viac-menej uspokojivo vyjadrovali, narazí na mocenskú politiku a/alebo extrémnu ideológiu, je ohrozená naša schopnosť hovoriť aj naša schopnosť myslieť, naša schopnosť dorozumieť sa aj naša schopnosť rozumieť svetu. Mocenské zneužitie jazyka spôsobuje ohlúpnutie, a to masové ohlúpnutie. Reč bude o tom, čo sa od čias Orwella nazýva newspeak.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite