niekedy to včas nespozorujeme. Zrazu sú argumenty prehlušené heslami, vety nahradené citoslovcami, výkrikmi či (na sociálnych sieťach) strnulými emotikonmi, ktoré okrem primitívnych vzruchov nedokážu vyjadriť žiadnu ani trochu zložitejšiu skutočnú emóciu. V podobných situáciách dokonca pokusy naviesť poslucháča (alebo čitateľa, ak ide o písaný text) k mysleniu vyvolajú podráždenú reakciu, ktorá ľahko prejde do otvorenej hostility. Kto túži počuť táraniny potvrdzujúce jeho predpojatosti a lahodiace jeho nízkym pudom, ten ich aj vyžaduje. A beda, ak ich nedostane. O to horšie, ak je podráždený subjekt držiteľom verejnej moci.

depersonalizácia

V každom prípade platí: ak jazyk, ktorým sme sa doposiaľ viac-menej uspokojivo vyjadrovali, narazí na mocenskú politiku a/alebo extrémnu ideológiu, je ohrozená naša schopnosť hovoriť aj naša schopnosť myslieť, naša schopnosť dorozumieť sa aj naša schopnosť rozumieť svetu. Mocenské zneužitie jazyka spôsobuje ohlúpnutie, a to masové ohlúpnutie. Reč bude o tom, čo sa od čias Orwella nazýva newspeak.