Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Žiadny človek nie je ostrov

.daniel Pastirčák .spoločnosť .osobnosť

Thomasa Mertona pre mňa objavil môj starý priateľ, básnik Erik Groch. V literárnom magazíne Tichá voda z roku 1992 publikoval úryvok z Mertonovej knihy Žiadny človek nie je ostrov. Je paradoxom, že Merton takto pomenoval knihu, ktorú napísal odlúčený od všetkých, za prázdnym stolom pustovníckej cely.

Žiadny človek nie je ostrov SIBYLLE AKERS/THOMAS MERTON CENTER AT BELLARMINE UNIVERSITY Thomas Feverel Merton (1915 – 1968). Fotografiu od Sibylle Akers uverejňujeme s láskavým dovolením Centra Thomasa Mertona na Bellarmine University.

odo dňa, keď sa stal trapistickým mníchom v opátstve Getsemani, v tom čase už uplynulo niekoľko rokov. Predstavený kláštora rýchlo pochopil, že v novom mníchovi sa ukrýva veľký literárny talent. Hoci mlčanlivosť patrí k typickým črtám trapistickej spirituality, opát dovolil Mertonovi písať a publikovať knihy.

V prvej knihe z kláštora – Hora siedmich stupňov – Merton opísal svoju cestu od ateizmu k viere. Stal sa z nej bestseller. Kvôli času venovanému písaniu bol Merton uvoľnený z niektorých povinností. To, pochopiteľne, vyvolávalo medzi mníchmi určitú nevôľu. Merton preto požiadal opáta, aby mu dovolil žiť v pustovni na odľahlom mieste patriacom k pozemkom opátstva Getsemani. Na tomto ostrove ticha, nikým nerušený, písal o tom, že žiadny človek nie je ostrov. Ten paradox je pre Mertona typický. On sám v sebe spájal zdanlivo nespojiteľné protiklady.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite