bremeno, ktoré vlečie, bude miestom jeho smrti. Človek doputuje hore, dosiahne svoj cieľ. Týči sa oproti hasnúcemu nebu pribitý na kríži, ktorý si doniesol. Dnes je tu tá Noc. Jej znamenie je však s nami stále. Týči sa v oltárnom priestore kostolov. Stretáme ho pri lesných cestách ako „božie muky“. Mnohí si to znamenie nosia na krku. Veriaci ho prijímajú v chlebe a víne eucharistie.

rozumieme viac zmyslu dobrovoľného utrpenia?

Kritici kresťanstva vidia vo Veľkej noci čosi, čo odporuje životu. Morbídny kult utrpenia. Oproti radosti zo života sa tu stavia ideál trpiaceho človeka, ktorý celkom z vlastnej vôle kráča k smrti. Evanjeliá tú obetu dokonca povýšili na zjavenie. V obetovanom človeku máme vidieť Boha odhaleného v jeho najvnútornejšej podstate.