Helmut Kohl a život v jeho tieni

Helmut Kohl si po odchode z politiky svoje zásluhy neužíva: najskôr sa stal pre Nemcov symbolom straníckej korupcie, a teraz je v ich očiach aj bezohľadným egoistom, ktorý utrápil svoju rodinu.

Emócie časom vyprchajú, no po posledných mesiacoch je jasné, že dejiny si Helmuta Kohla zapamätajú aj ako politika, ktorého súkromný život je aj proti jeho vôli rovnako známy ako ten verejný. 

Nie, toto nie je príbeh záletníka Billa Clintona a jeho Moniky Lewinskej. Tu ide o skutočnú drámu.

dve knihy

Na desiate výročie smrti Hannelore Kohlovej prišlo začiatkom júla do Dómu v pfalcskom Speyeri 900 ľudí. Spomienkovú slávnosť organizovali jej synovia, Walter aj Peter, a všetci hostia si pripomínali výnimočnú ženu, ktorá si v júli 2001 vzala život. Chýbal tu len jeden človek, ten najdôležitejší. 

Helmut Kohl býva síce od Speyera pár kilometrov, ale pozvanie odmietol so strohým ospravedlnením. Na svoju milovanú Hannelore isto nezabudol. Len sa nedokázal preniesť cez tichú vojnu, ktorú vedie so svojimi synmi. 

V tomto roku totiž vyšli dve knihy o rodinnom živote Kohlovcov. Obe napísali tí najzasvätenejší autori. Tým prvým je Walter Kohl, syn exkancelára. Začiatkom roka mu vyšla kniha Leben oder gelebt werden (Žiť alebo prežívať), plná psychologizujúcich úvah, v ktorej opisuje otca ako chorobne mocenského človeka, celkom ľahostajného voči potrebám rodiny. 

Tým druhým autorom je známy novinár Heribert Schwan, niekdajší Kohlov oficiálny životopisec. Schwan dlhé roky patril do rodiny a v posledných rokoch života sa stal dôverníkom čoraz uzavretejšej Hannelore. Teraz v lete, desať rokov po jej smrti, vydal Kohlovcami neautorizovanú biografiu Die Frau an seiner Seite (Žena po jeho boku), v ktorej celkom po novom interpretuje samovraždu Hannelore ako dôsledok nešťastného života a depresií.  

Obe knihy sa ihneď stali bestsellermi, na ktoré boli napísané oslavné recenzie. Aby bola dráma dokonalá, vzájomnú vojnu vedú aj autori: Walter tvrdí, že Schwan zneužil dôveru matky, kým Schwan obviňuje synov, že nestáli pri matke v najťažších chvíľach, keď ich najviac potrebovala. 

Keby nebolo dlhovej krízy a letných summitov, o ničom by sa dnes v Nemecku nehovorilo toľko, ako o tragédii rodiny Kohlovcov. 

výnimočná dráma?

Nad oboma oceňovanými bestsellermi možno vzniesť aj znepokojivé otázky: Naozaj sa dá veriť Walterovi Kohlovi, ktorý tak otvorene odhalil temné stránky otca, že knihu napísal z psychoterapeutických dôvodov, aby sa raz navždy zmieril so sebou? Nebola to skôr snaha o lacnú slávu a súčasne zúčtovanie s vlastným otcom, pomsta za to, že otec po smrti Hannelore, keď si našiel druhú manželku, už nejavil o synov žiadny záujem? A naozaj možno úplne veriť Heribertovi Schwanovi, že nezneužil dôvernosť Hannelore, ktorá ho vnímala ako integrálnu súčasť rodiny? Skutočne si Hannelore želala zverejneniť informáciu, že ju v roku 1945 ako 12-ročné dievča znásilnili sovietski vojaci? Podľa Schwana Hannelore pri vzájomnej komunikácii dobre vedela, že je novinár, ktorého úlohou je publikovať.  

Schwan však začal písať knihu až po tom, čo ho Helmut Kohl – opäť pod vplyvom svojej druhej manželky – vykázal z dôverného okruhu rovnako ako synov.

V súvislosti s Kohlovcami sa natískajú aj všeobecné otázky: Náš expremiér Robert Fico raz povedal, že politika je tvrdá rehoľa, ktorá vrcholnému politikovi zaberie veľa času a zdravia. To je nepochybne pravda. Lenže sú tu aj pred verejnosťou skryté osudy trpiacich manželiek, ktoré úspešný štátnik podvádza s milenkou a príbehy ich detí, ktoré síce vyrastajú bez rodiča, no ich život je až neznesiteľne pod jeho vplyvom.