celá vec by sa dala vybaviť konštatovaním, ktoré je pravdivé, no aj banálne: Hrozby pre slobodu sú tu vždy a vždy im treba čeliť. Musíme však rozoznávať skutočné ohrozenia od tých, ktoré sú iluzórne, ba môžu byť aj zámernou dezinformáciou.
A ďalej: Ak vyslovujeme obavy o slobodu, demokraciu, právny štát alebo ľudské práva, myslíme všetci na to isté? Neskrýva sa za naším dovolávaním sa práv často len dovolávanie sa sebeckých nárokov voči iným? Neukazuje sa azda príliš často, že jedny a tie isté slová môžu mať viacero protichodných významov? Nebývajú práve spory o ich výklad koreňom politických či ideologických konfliktov?
A nakoniec: Ak aj správne identifikujeme hrozbu a správne chápeme, akú pozitívnu vec chceme a máme chrániť, vieme vyvodiť praktické dôsledky, kroky, rozhodnutia, spôsoby, ako to uskutočniť?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.