o to, kto tento nápoj objavil ako prvý, sa prú štyri krajiny (v abecednom poradí): Poľsko, Rusko, Švédsko a Ukrajina. Z nich prvé dve veľmi intenzívne, keďže obidva štáty považujú vodku za svoje rodinné striebro. Tie ďalšie dve sa len tak z času na čas pripomenú tiež. A pritom je celý spor úplne nezmyselný. Podľa definície je totiž vodka destilovaný alkoholický nápoj vyrábaný hlavne zo skvaseného obilia a zemiakov, ale tiež z ovocia, cukru, kukurice, medu, javorového sirupu a melasy, pričom nariadenie Európskej únie vyžaduje, aby bol zdroj fermentovaného materiálu uvedený na etikete. Takže to, čo dnes nazývame vodkou je v podstate pôvodnou acqua vitae a vodka je tak vlastne pramatkou všetkých destilovaných alkoholických nápojov.

alchymisti a lekárnici

Prvé zmienky o alkohole ako produkte destilácie sa nachádzajú v dielach troch arabských vedcov, Al-Kindího, Al-Fárábího a Al-Zahráwího, ktorí žili postupne v deviatom, desiatom a jedenástom storočí. Do Európy sa princíp destilácie za vzniku alkoholu dostal v 12. storočí cez najvýznamnejšiu lekársku inštitúciu toho obdobia – Schola Medica Salernitana. 

V 13. storočí sa destilácie ujali alchymisti v snahe získať ňou „piaty element“, „quintesenciu“ alebo „éter“, o ktorom snívali už starovekí filozofovia. Ten mal byť, na rozdiel od štyroch dovtedy známych prvkov – vody, zeme, ohňa a vzduchu – tým, z ktorého sa skladajú všetky božské bytosti; akýsi duch, čiže spirit, či spiritus. A hoci špiritus, ktorý destiláciou vína získali, nebol tou pravou quintesenciou, zakrátko sa stal všeliekom – prostriedkom, ktorý lieči každú nemoc. 

Tak aspoň o ňom písal Arnald z Villanovy v 13. storočí. Bol to lekár, náboženský reformátor, astrológ a alchymista, ktorý počas svojho života liečil troch kráľov a troch pápežov.