nie je domýšľavosťou, ak hneď na začiatku bez servítky vyhlásime, že zastupiteľská liberálna demokracia je lepšia než rad jej pochybných alternatív. Postačí už letmý pohľad na štatistické bilancie uplynulého storočia.
Totalitné režimy, v ktorých vyvrcholila kríza 20. storočia, boli hlavnou príčinou neprirodzenej úmrtnosti obyvateľstva v rozsiahlych oblastiach sveta. Nejde len o priame či nepriame straty životov vo veľkých vojnách. Hovoríme aj o organizovanom terore a genocíde. Totalitné režimy viedli vojnu proti vlastnému obyvateľstvu – aj v zázemí a v čase mieru (ak sa to zázemím a mierom dalo vôbec nazvať). K tomu korupcia, plytvanie, frustrácia, materiálne zbedačenie, masové ohlupovanie, spustnutie a deformácia morálky, devastácia kultúry aj prírodného prostredia. Niet teda pochýb, že „sme lepší“. Pokiaľ, pravda, o to lepšie zriadenie neprídeme.
Byť lepším neznamená byť ani neomylným, ani dokonalým, ani to, že by náš stav slobody a politickej participácie bol automaticky garantovaný ako nejaký kvázi-prírodný fakt bez ohľadu na to, ako s ním zaobchádzame. Neznamená ani všeliek na všetky ľudské starosti a neduhy, ani vyčerpávajúcu odpoveď na otázky, ktoré si ľudstvo od nepamäti kladie. Znamená však možnosť žiť s perspektívou a zlepšovať náš údel – inak, než to umožňujú režimy založené na neslobode a mocenskej svojvôli.
demokracia a populizmus
Rozpoznávať a pomenovávať úskalia, riziká, hrozby či dokonca konkrétnych nepriateľov, ktorým demokratická konštitúcia musí čeliť, je potrebné.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.