teror je jedným z tých fenoménov, pri ktorom sa totalitné režimy prejavovali vo svojej podstate. Teror má svoju logiku. Takým bol aj teror, ktorý rozpútali nacisti v obsadených Čechách a na Morave. 

Treba podotknúť, že teror, známy pod názvom „heydrichiáda“ nebol v prísnom zmysle následkom ani „trestom“ (v zmysle slova, ktorý by bol z hľadiska normálnych právnych pojmov zrozumiteľný) za atentát na Heydricha. Áno, atentát bol preň vhodným motívom a zámienkou. Ale tento teror bol pokračovaním programu, ktorého bol Heydrich autorom a výkonným manažérom.

Zlopovestný Reinhard Heydrich, generál SS a polície, nastúpil v septembri 1941 v Prahe do funkcie zastupujúceho ríšskeho protektora. Vystriedal v nej Konstantina von Neuratha, ktorého výkon Führera z istých dôvodov neuspokojoval. Úlohou Heydricha bolo odstrániť neporiadky, lenivosť a svojvôľu vo výkone moci, zamedziť neželaným incidentom, potlačiť organizovaný odpor aj politické intrigy, skrátka: zaviesť režim tvrdej a efektívnej ruky. Týkal sa všetkých možných oblastí života v protektoráte: stanných súdov, konfiškácie rozhlasových prijímačov, dosadzovania a odvolávania úradníkov, propagandistických aktivít, zatvárania českých škôl, rozkrývania a likvidácie centier odboja, a samozrejme: konečného riešenia židovskej otázky.