keď pátrame po povahe týchto podmienok, skôr či neskôr prídeme do kontaktu s otázkou miesta človeka v prírode, a teda aj so starým problémom uchopenia toho, čo sa zvyklo nazývať ľudskou prirodzenosťou.

Na tento problém narážame v pozadí najrôznejších aktuálnych politických či ideologických sporov. Aspoň pokiaľ sa nenecháme zviesť ich povrchnosťou a sprofanovaným jazykom. Pokrivené chápanie a skazený jazyk (oboje spolu nevyhnutne súvisí) sa prejavujú u vulgárnych davov aj u intelektuálnych elít. Vrátiť sa v takejto situácii k premýšľaniu o základných pojmoch nie je zbytočný luxus ani intelektuálna zábavka. Je to nevyhnutnosť. Nie náhodou nájdeme snahy o premýšľanie o základoch v dobách veľkých kríz, nie v dobách pohody a prosperity.

Žiadny z týchto pokusov nemožno použiť ako technický manuál. To by znamenalo, že naše problémy za nás vyriešili už dávno iní. Naše dnešné problémy musíme riešiť my. Je však na nás, či to budeme robiť ako poučené a kultivované bytosti, alebo ako novodobí barbari, ktorí si musia dejiny opakovať po tom, čo nimi opovrhli.

medzi prirodzeným a umelým

Zmienka o technickom manuále je tu dôležitá. Reč bude o protiklade pojmov „prirodzeného“ a „umelého“, medzi prírodou a výsledkami našej uvedomelej činnosti, teda v jazyku starých Grékov: fysis a techné. A ako si stručne ukážeme, táto jednoduchá podvojnosť je nedostatočná na uchopenie ľudského údelu všeobecne a politiky zvlášť.

Z našej krátkej reflexie by malo tiež vyplynúť, že ani politika nie je technológia; a ak aj nejaké prvky „technológie“ obsahuje, nie je možné ju takto zredukovať: ani na technológiu získavania či výkonu moci, ani na technológiu občianskeho dialógu, ani na technológiu budovania inštitúcií. Tieto veci sa skrátka vymykajú rámcu technického manuálu.