už počas štúdií práv na vysokej škole sa Horáková zasadzovala za ženské práva v Ženskej národnej rade. V roku 1929 vstúpila do Českej strany národnosocialistickej a začala pracovať na pražskom magistráte, kde sa venovala sociálnym otázkam.
Počas nacistickej okupácie bola aktívna v antifašistickom odboji, za čo bola neskôr tvrdo vypočúvaná gestapom a v rokoch 1940-1945 väznená. Po konci druhej svetovej vojny vstúpila do znovu obnovenej národnosocialistickej strany a stala sa poslankyňou Národného zhromaždenia. Bola kritičkou nedemokratických tendencií komunistickej strany, za čo bola sledovaná ŠtB a neskôr v roku 1950 aj zatknutá a popravená. Mala 49 rokov.
V pankráckej väznici vykonali rozsudok štátneho súdu v Prahe, ktorým boli pre zločiny velezrady a vyzvedačstva odsúdení na trest smrti Milada Horáková, Jan Buchal, Oldřich Pecl a Záviš Kalandra. Bol to záver vykonštruovaného osemdňového verejného procesu, inscenovaného v štýle sovietskych čistiek. Aj ostatní odsúdení boli aktívnymi členmi antifašistického odboja.
Podľa dochovaných svedectiev boli posledné chvíle Milady Horákovej mimoriadne trýznivé – dusila sa 15 minút.
Táto justičná vražda bola jedinou, pri ktorej u nás popravili ženu z politických dôvodov. Komunisti v tých časoch už mali na svedomí generála Heliodora Píku a kňaza Josefa Toufara. Proti rozsudku smrti protestovali aj osobnosti ako Albert Einstein či Winston Churchill, ale neúspešne.
Prezidentka Zuzana Čaputová udelila Milade Horákovej začiatkom roku 2020 pri príležitosti 27. výročia vzniku Slovenskej republiky Rád Bieleho dvojkríža prvej triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku, predovšetkým za rozvoj a ochranu demokracie, ľudských práv a slobôd.
Z politických dôvodov bolo v Československu v rokoch 1948-1960 popravených 248 osôb.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.