1
Postmoderna sa historizovala napriek tomu, že v sebe spájala dva základné momenty: fikciu konca histórie a predstavu nekonečnej diferenciácie prítomnosti, ústiacej v radikálnych polohách do absolútneho relativizmu. Koniec postmoderny sa bude zrejme viazať na covid a s ním na znovuoživený mýtus smrti. Ale jej definitívny koniec nastal 24. februára 2022: spôsobila ho ruská agresia voči Ukrajine spojená s kultúrou vraždenia a smrti, cudzou euroatlantickej civilizácii.
Asymetrická ruská agresia s totálnym zabíjaním civilného obyvateľstva, ničením ľudských obydlí, tovární, úrody, priehrad, infraštruktúry viedla k tomu, že filozofia ruského sveta ako legitímneho následníka západnej civilizácie prekonávajúceho dekadentnú európsku civilizáciu sa stala fatamorgánou. Takisto sa stala absolútne nedôveryhodnou konštrukcia, ktorá videla v Rusku obeť západnej vojenskej rozpínavosti; ostala len nástrojom vydierania a agresie.
Čoraz zreteľnejšie sa ukázalo, že Putin nie je mierotvorca, ale dobrodruh, nájazdník bez akýchkoľvek zábran, a že to platí od jeho nástupu k moci. Najprv systematicky zlikvidoval zárodky demokracie v Rusku a každému, kto čítal jasnozrivé denníky Anny Politkovskej, jednej z prvých slávnych obetí Putinovho režimu, muselo byť jasné, že Putinovými politickými nástrojmi sú likvidácia a vražda politických oponentov.
Keď Putinov režim upratal domáce pomery, zlikvidoval spoločenskú, vedeckú, kultúrnu elitu a politickú opozíciu vytesnil, vypudil, uväznil, pozabíjal. Potom sa po roku 2007 obrátil k pôvodnému cieľu svojej moci, k pokusu o znovuobnovenie veľmocenského postavenia Ruska.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.